Názov: kotvičník zemný (Tribulus terrestris) Vzhľad: poliehavá bylina Kvety: žlté Listy: malé, protistojné Zaujímavosť: všetky časti rastliny sú liečivé
Kotvičník je rastlina s vynikajúcimi účinkami na prečistenie organizmu, zvýšenie vitality a obranyschopnosti, ako aj na podporu sexuálnej aktivity. Ak teda chcete ušetriť peniaze za modré tabletky, vyskúšajte pestovanie tejto nenáročnej bylinky.
Droga z rastliny patrí totiž medzi jeden z najefektívnejších prostriedkov zvyšujúcich potenciu. Testy potvrdili jej liečivé účinky pri rôznych pohlavných poruchách. Mužom, ktorí ju užívali, vzrástla hladina testosterónu až o tridsať percent, zvýšilo sa im libido, zlepšila nálada a zvýšila sebadôvera. Ženám sa zmiernili negatívne príznaky klimaktéria, vzrástla hladina estrogénov a tiež sa zvýšilo libido.
Vo voľnej prírode rastie kotvičník na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy, vyskytuje sa dokonca aj v južných oblastiach Slovenska. Pochádza pravdepodobne z piesočnatých morských oblastí Číny a Japonska. Typickým prostredím jeho výskytu sú piesky, rumoviská, suché miesta a stepi.
Táto jednoročná rastlina patrí do čeľade jarmovcovitých. Má poliehavý rast, so stonkami dlhými do päťdesiat centimetrov. Protistojné listy sú malé, oválneho tvaru. Päťpočetné kvety vyrastajú na krátkych stopkách z pazúch listov. Majú žltú farbu a kvitnú v júni až auguste. Plody sú rozpadavé, zložené z piatich tvrdých, bradavičnatých plôdikov, ktoré majú na bokoch dva špicaté, tvrdé ostne. Semená sú svetlohnedé, vajcovité.
Liečivé účinky
Rastlinu využívajú pre jej priam zázračné účinky takmer po celom svete už stovky rokov. Indiáni poznali jej močopudné, antiseptické a protizápalové účinky, Číňania ňou liečili pečeňové, obličkové a kardiovaskulárne ochorenia, ďalšie národy ju využívali na liečbu neplodnosti a straty potencie. U nás sa do povedomia dostáva až v poslednom období najmä ako afrodiziakum a ako podporný liek na tzv. civilizačné choroby, akými je vysoký krvný tlak, arteroskleróza, vysoký cholesterol, cukrovka či depresia.
Liečivé látky sú obsiahnuté v celej rastline, dokonca aj v koreni a plodoch. Najčastejšie sa však používa zápar z čerstvo natrhaných listov alebo výhonkov. Na jeden hrnček stačí asi desať lístkov, na ktoré nalejeme horúcu vodu, necháme vylúhovať asi desať minút a scedíme. Vňať z rastliny je možné zberať postupne počas celej vegetácie a usušiť. Lyžičku sušenej rastliny zalejeme šálkou vriacej vody a povaríme asi pol hodiny. Scedíme a pijeme trikrát denne pol hodiny pred jedlom. Pre obsah alkaloidov sa však užívanie neodporúča osobám mladším ako dvadsať rokov, tehotným ani dojčiacim ženám.
Spôsoby pestovania
Pestujeme ho radšej v črepníkoch s priemerom asi 20 cm, alebo v debničkách vyložených na balkóne či na terase, lebo v byte kotvičník trpí chorobami a napádajú ho škodce. Vyhovuje mu bežný záhradnícky substrát, do ktorého pridáme piesok. Pri polievaní pamätáme na to, že neznáša premokrenie.
Dá sa pestovať aj vo voľnej pôde, kde bez problémov dozrejú semená, ktoré v pôde prezimujú a na jar opäť vyklíčia. Ak plody pozberáme, získame semená, ktoré vysievame do debničiek približne v tom istom období ako rajčiaky alebo priamo na záhony v polovici apríla. S plodmi manipulujeme v rukaviciach, aby sme sa neporanili. Pred vysievaním sa odporúča jednotlivé plôdiky namočiť na niekoľko dní do vody, čím sa zvýši percento vyklíčených rastlín. So semenáčikmi pri presádzaní zaobchádzame opatrne, lebo sú pomerne krehké. Preventívne ich ošetríme prípravkom proti plesni. Mladé rastlinky na záhon vysadíme až po posledných jarných mrazíkoch. Onedlho začnú kvitnúť a môžeme začať zberať vňať. Priebežne zberáme aj dozrievajúce plody. Koncom jesene vyberieme korene a porast zlikvidujeme. Plody a korene jemne zomelieme a zmiešame s usušenou vňaťou. Pripravujeme z nich čaj alebo namočíme do liehu a po vylúhovaní a scedení užívame ako kvapky.
dobry den.chcem pestovat kotvyčnik.pestovat.preto žejeto velmi lieč iva bylinka ktora mi uš pomohla.