Ako sušiť liečivé rastliny?
Všetky časti rastlín zberáme vždy včas a za suchého počasia. Dbáme na to, aby sa zelená hmota na kôpkach nezaparila alebo nesčernela. Od chvíle, kedy sme rastlinu odtrhli, začínajú v nej prebiehať procesy, ktoré musia byť vhodne usmernené, aby sme získali drogy s uchovanými liečivými látkami a najpriaznivejším liečivým účinkom.
Počas sušenia niektorých liečivých rastlín vznikajú vplyvom enzýmov zmeny v chemickom zložení aktívnych látok. V niektorých prípadoch sú tieto zmeny užitočné, no v iných sú nežiaduce. Namiesto pôvodnej syntézy organických látok začínajú v rastline prevládať rozkladné procesy a droga nadobúda iný chemický charakter. Látkové zmeny sa prejavujú napríklad zápachom, ako cibuľa, cesnak, valeriána. Nesprávne sušenie zvyšuje obsah neúčinných rozkladových substancií a droga sa stáva bezcennou.
Takmer všetky rastliny sa sušia. Zelené sa upotrebujú len niektoré. Všetky časti rastlín majú ostať pokiaľ možno neporušené. Sušený materiál nemá príliš zmeniť farbu a má podľa možnosti udržať i štruktúru sviežej rastliny.
Väčšinou sa suší vňať a list, ale i ostatné časti, prirodzeným teplom v tieni. Len korene a niektoré kvety vyžadujú umelé sušenie. Také rastliny zberáme neskoro na jeseň a sušíme alebo dosušujeme umelým teplom. Korene sušíme na slnku, často ich obraciame, cez noc alebo za dažďa ukrývame pod strechu. Po zaschnutí ich dosušujeme vo vykurovanej sušiarni, kde nemá teplota vystúpiť nad 40-42 °C, najlepšia je 35 °C. Usušené časti rastlín sa dajú ľahko lámať a drobiť, čo je poznávacím znakom pre stupeň sušenia. Nemajú byť presušené.
Pri veľkých pestovateľských plochách je potrebné rastliny sušiť v jednoduchej sušiarni alebo v sušiarni na tabak, papriku, chmeľ, ovocie, kukuricu a podobne. Využiť možno tiež prázdne stodoly, kôlne, komory, povaly alebo iné vzdušné priestory. Najúčelnejšia je však špeciálna sušiareň.
Na jednoduchom sušení nemajú byť rastliny rozložené priamo na podlahe, ale na prestretom papieri alebo najlepšie na platónkach jednoduchej žalúziovej sušiarne.
Pre drogy pestované pre list a kvet má plocha platoniek dosahovať asi jednu desatinu i viac osevnej plochy, pri pestovaní na vňať asi jednu šestinu až jednu pätinu rozlohy, na ktorej bola rastlina pestovaná. Sušiaca plocha závisí tiež od počtu druhov pestovaných rastlín.
Na usušenie sto kilogramov listov alebo vňate treba desať až osemnásť metrov štvorcových platoniek v sušiarni, pre vňať zo sto metrov štvorcových sú potrebné štyri až šesť metrov štvorcových i viac, podľa druhu rastlín.
Nesušíme na priamom slnku, s výnimkou niekoľkých druhov rastlín, kde napríklad ide o rýchle usušenie kvetov alebo listov. Sušením v tieni si udržia rastliny svoju prirodzenú farbu a účinné látky.
Dbáme na to, aby usušené rastliny v noci nezvlhli rosou. Pri sušení väčšinou drogy neobraciame, preto ich rozprestierame v tenkej vrstve.
Pamätať treba nielen na teplo, ale i na odsávanie vlhkosti. Čím rýchlejšie sušenie postupuje, tým bývajú vysušené rastliny kvalitnejšie. Teplota však nesmie vystúpiť nad určitú hranicu. Jedovaté rastliny sušíme oddelene. Úplne neprípustné je sušenie v blízkosti hnojísk, pretože drogy ľahko pohlcujú cudzie pachy.
Na urýchlenie sušenia sa zhotovujú platonky. Sú to jednoduché rámy v rozmeroch 1,5-2×1 m s nožičkami, obtiahnuté vrecovinou alebo hustým pozinkovaným pletivom. Podľa výšky miestnosti sa vo vzdialenosti asi dvadsať centimetrov na seba uloží osem až desať takýchto rámov. Medzi stojanmi majú byť uličky širšie než je šírka platoniek. Miestnosti majú mať tiež dokonalé vetranie. Účelné sú jednoduché drevené sušiarne, opatrené na bočných stenách žalúziami, ktoré pri vlhkom alebo daždivom počasí zatvárame.
Na usušenie kvetov a listov prirodzeným spôsobom, je potrebných asi štyri až šesť dní, vňate päť až osem i viac ako štrnásť dní, koreňov tri až osem týždňov, podľa počasia. Veľké korene, ako napríklad ligurčeka, pred sušením pozdĺžne rozrežeme a rozdelíme.
Sušením strácajú rastliny na hmotnosti, napríklad kôra polovicu, koreň dve tretiny, vňať tri štvrtiny, listy štyri pätiny, kvety päť šestín, plody a semená najviac jednu pätinu pôvodnej hmotnosti.
Prednosť dávame prirodzenému sušeniu. Pri umelom sušení vznikajú niekedy straty na siliciach.
