Liečivky

Hadovník väčší

bistortaTáto mohutná trvalka (Bistorta major) je dlho známa severským národom a vo východnej Európe. Začiatkom až koncom leta nad podlhovastými listami vytvára vrcholový paklas bledoružových kvetov. Byľ je nerozkonárená. Listy má oválne, modrozelené, kopijovité. Zhrubnutý, hadovito poprehýbaný čiernohnedý koreň s červenou dužinou kedysi slúžil ako liečivý prostriedok pri uštipnutí hadom – odtiaľ synonymum hadí koreň.

Dobre sa mu darí vo vlhkých pôdach na slnku alebo v polotieni. Rozmnožujeme ho delením plazivého podzemku na jar alebo začiatkom jesene. V prírode sa vyskytuje na pravidelne zvlhčovaných stanovištiach, často aj na vlhkých pieskoch, obyčajne pri potokoch a na mokrých lúkach.

Predmetom zberu sú dužinaté podzemky starších rastlín. Vykopávajú sa zvyčajne od júna do októbra, a to po odkvitnutí, zriedka v marci, apríli. Treba ich dobre očistiť a zbaviť vedľajších drobných korienkov a zvyškov rastliny. Hrubšie korene prípadne rozrežeme po dĺžke a sušíme bežným spôsobom v tenkej vrstve. Droga nemá pach a chutí silno zvieravo.

Obsahuje triesloviny, v podzemku tanín, kyselinu galovú, flobavén, bistortovú červeň, väčšie množstvo škrobu – až 30 %, bielkovinových látok a stopy emodínu.

Pre vysoký obsah trieslovín má droga typické zvieravé vlastnosti, užíva sa predovšetkým pri hnačkách a rozličných krvácaniach. Vhodný je pri vnútorných krvácaniach – maternice, čriev, žalúdka alebo pľúc. Vďaka vysokému obsahu škrobu podporuje tvorbu hlienov, čo veľmi skvalitňuje jej terapeutické uplatnenie. Dá sa používať aj zvonka na zapálené sliznice a opuchy, na ošetrovanie ústnej dutiny a do kloktadiel.

Vňať z rastliny sa v ľudovom liečiteľstve uplatňuje pre vysoký obsah trieslovín, tanínu a kyseliny galovej. Využívajú sa tiež najmä jej sťahujúce účinky.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Pozrite aj
Zatvoriť
Back to top button
Total
0
Share