Dúška tymianová (Thymus vulgaris) pochádza u oblasti Stredozemia. Pestuje sa v záhradkách a na poliach ako liečivá rastlina a korenina.
Je to trvalý, nízky poloker, ktorý je bohato rozkonárený a má bylinné stonky s protistojnými, čiarkovitými listami. V pazuchách listov v horných častiach stoniek sa tvoria nepárne prasleny drobných bielych až fialkových kvetov. Kvitne od mája do augusta. Celá rastlina aromaticky vonia. U nás sa jej darí v teplejších oblastiach, na južných svahoch chránených pred vetrom a zimou. Dobre znáša aj suchšie podnebie. Vyhovuje jej ľahšia, kyprá, piesočnato-hlinitá pôda, ktorá je dostatočne zásobená humusom a vápnom. Hnojenie čerstvým maštaľným hnojom jej nevyhovuje. Vo veľmi výživnej pôde stráca korenistú chuť. Na pôdach vlhkých, studených a piesočnatých sa jej nedarí, počas drsnej zimy ľahko vymrzne.
Pestovanie
Môžeme ju pestovať zo semena priamou sejbu alebo z predpestovanej priesady.Vysievame do dobre prirpavenej pôdy koncom marca do riadkov vzdialených 40-45 cm. Semeno nezahŕňame zeminou, ale iba zľhka povalcujeme alebo hrabľami naplocho utlačíme riadky. Po vzídení jednotíme, odstraňujeme burinu a okopávame. Do konca septembra ju môžeme už prvýkrát zberať.
Na prípravu priesad osivo sejeme v polovici marca do pareniska alebo do debničiek. Semeno vysejeme rovnomerne do riadkov na vzdialenosť 8-10 cm do hĺbky jeden centimeter. Pôdu jemne posypeme preosiatym pieskom, doštičkou utlačíme a jemne rosíme, aby sa semeno nevyplavilo. Počas klíčenia udržujeme pôdu v parenisku vlhkú a bez prísušku. Vyklíčené rastlinky chránime pred zimou, ale i pred prudkým slnkom. Začiatkom mája sú už priesady po predchádzajúcom prepichovaní natoľko vyspelé, že ich môžeme vysadiť do záhrady. Priesady vysoké asi 10 cm vysádzame po štyroch až piatich kusoch do jedného trsu v spone 30×40-45 cm. Po vysadení rastliny zavlažujeme, plečkujeme, okopávame a udržiavame bez burín.
Zber
Vňať zberáme nožnicami alebo kosákom od začiatku kvitnutia až po rozkvitnutie, v suchom počasí po rannej rose. Kosíme vo výške 8-10 cm od zeme nad drevnatou časťou, ktorá nie je vhodná na zber a vyrastú z nej nové výhonky. V prvom roku zberáme raz a v ďalších rokoch dva razy. Posledný zber by mal byť v prvej polovici septembra, aby porast ešte obrástol. Aj keď sa vňať tymianu nezvykne zapariť, nesmieme ju nechať po zbere na kopách, ale musíme ju v čo najkratšom čase dať sušiť.
Vňať vo zväzkoch alebo vo vrstve sušíme v tieni prirodzeným alebo umelým teplom, pri dostatočnom prúdení vzduchu a teplote do 40 °C. Vrstva vňate nemá byť hrubšia ako 10-15 cm. Keďže sa láme a drobí, neprevraciame ju, len ju jemne natriasame, kým nie je polosuchá. Dobre usušená droga si ponecháva pôvodnú farbu a veľmi príjemne vonia. Vňať uschne za šesť až desať dní. Drogu uchovávame na suchom, vzdušnom a tienistom mieste.
Použitie
Korenina vonia príjemne, silne aromaticky, chutí ostro korenisto, horko a aromaticky . Vo farmácii sa používa na prípravu sirupov, extraktov, odvarov a liečivých čajov. Z vňate sa získava silica. Tá sa používa do rozličných prípravkov, napríklad do ústnych vôd, zubnej pasty, dezinfekčných mydiel, liekov proti kašľu, na posilňovanie a upokojovanie nervov a iné.
V jedlách chutí príjemne a pomáha pri trávení. Pridáva sa k mastným pečeným zemiakom, do praženice, mäsových plniek a sýtych polievok. Je obľúbeným korením do údenín, bravčového a baranieho mäsa, paštét, húb, tvarohu, diviny a syrov. Zvýrazňuje chuť fazuľovej, šošovicovej a hrachovej polievky, omáčok a zemiakových šalátov.
