Rod Sinningia zahŕňa dvadsať druhov, ktorých domovom sú tropické pralesy Brazílie, kde rastú na vlhkých a mierne zatienených miestach.
Opis
Základný druh siningií (syn. gloxínia) bol objavený v roku 1817. O niekoľko rokov neskôr boli do Európy dovezené rozličné varianty toho istého druhu, ktoré sa líšili farbou kvetu a vzrastom. Východiskovým druhom, z ktorého sú dnešné siningie vypestované, je siningia okrasná (Sinningia speciosa). Vytvára väčšie alebo menšie podzemné hľuzy, krátku stonku a veľké stopkaté, plstnaté, pomerne krehké listy vajcovitého tvaru s výraznou žilnatinou. Z listových pazúch vyrastajú veľké zvončekovité kvety s viac alebo menej zvlneným okrajom. Kvety sú rozličných farieb. Kvitnú spravidla od začiatku apríla do októbra. Rastlina od začiatku kvitnutia kvitne až šesť týždňov.
Nároky na prostredie
Kvitnúce rastliny umiestňujeme tak, aby neboli na priamom slnku. Teplota v miestnosti by nemala klesnúť pod 15 °C. Vyhovuje im vyššia vlhkosť vzduchu. Nevyhnutné je pravidelné zavlažovanie vlažnou vodou, najlepšie zospodu – do misky. Musíme sa vyvarovať nadmernej závlahe a priamemu pokropeniu listov, na čo je citlivá. Počas kvitnutia rastliny prihnojujeme viaczložkovým hnojivom. Siningie sa najčastejšie pestujú ako jednoročné rastliny. Odrody, ktoré vytvárajú hľuzy, môžeme po uplynutí vegetačného pokoja pestovať ďalej. Postupujeme takto – po odkvitnutí postupne obmedzíme zálievku. Listy začnú žltnúť a rastlina úplne zatiahne. Hľuzy cez zimu uschováme pri teplote 12 – 15 °C buď zasypané rašelinou, alebo ich necháme v črepníku. Nesmú však vyčnievať zo zeme. Zvyčajne v januári až februári začne hľuza pučať. To je čas na presadenie do nového črepníka a ľahkej, vzdušnej zeminy. Vhodná je zmes listovky, pareniskovej zeminy a piesku v pomere 1 : 1 : 1. Hľuzu sadíme plytko tak, aby jej vrchol asi tretinu vyčnieval. Črepník umiestnime na svetlo, do miestnosti s teplotou 20 °C. Na črepník je vhodné dať sklenený pohár, keď sa objavia lístky, odstránime ho. Ak vyrastie z hľuzy viac výhonkov, necháme iba tri najpevnejšie, ostatné odstránime. Môžeme ich použiť aj ako odrezky na rozmnožovanie. Opatrne zalievame, aby sme sa vyhli preliatiu. O štrnásť až šestnásť týždňov po vysadení začínajú rastliny znova kvitnúť. S veľkou pravdepodobnosťou nedosiahneme v druhom roku pestovania také bohaté kvitnutie, ako keď sme siningie kúpili. Pestované odrody siningií vytvárajú iba malé hľuzy, ktoré potrebujú dorásť, aby boli schopné vytvoriť veľké, kvalitné kvety. Ďalší činiteľ, ktorý negatívne ovplyvní pestovanie, je svetlo, ktorého je na začiatku pestovania ešte málo, hlavne jeho intenzita je slabá. Neprejaví sa to na kvalite kvetov, ale skôr na mierne vytiahnutých stonkách – čo nám však radosť z kvitnúcej, nami dopestovanej rastliny nemôže pokaziť. V pestovaní siningie týmto spôsobom môžeme pokračovať aj v ďalších rokoch. Hľuza už bude väčšia, v treťom roku dosahuje veľkosť v priemere desať centimetrov.
Rozmnožovanie
Siningiu v záhradníckych podnikoch rozmnožujú zo semena. Na domáce pestovanie je tento spôsob náročný. Dá sa však rozmnožovať vegetatívne, a to listovými odrezkami podobne ako senpólia – africká fialka (Saintpaulia).
