Slamienky boli kedysi ozdobou každej záhrady, neskôr ich obľuba pod vplyvom nových trendov klesla. Dnes sa však tieto pôvabné kvety vracajú v plnej kráse.

V obchodoch ich dosiaľ ponúkajú pod menami Helichrysum a Helipterum – slamihy a slamihovky, aj keď ich vedci presunuli do iných rodov a majú teda už rôzne mená.

Austrálskym slamihovkám sa vrátil dvesto rokov starý názov Rhodanthe. Väčšine slamíh patrí názov Xerochrysum.

Slamihy

Najpestovanejšou slamihou, ktorá nám iste príde na um ako prvá, je Xerochrysum bracteatum. Vo svojej domovine na austrálskom juhovýchode je veľmi premenlivým druhom, popri vzpriamene rozkonárených jednoročných a dvojročných populáciách je známy aj v trvácich, skôr kríčkovitých formách.

Výnimočne veľkými úbormi sa pýši Helichrysum monstrosum. T tohto druhu dnes pestujeme asi dvanásť odrôd, kvitnúcich v plejáde farebných odtieňov. K najoceňovanejším patrí „Frosted Sulphur“ a „Silbery Rose“ so striebristo trblietavými úbormi. Spomínané kríčkovité trváce typy si v posledných rokoch takisto nachádzajú cestu k európskym pestovateľom a pod označením „Diamond Head“ ich v obchodoch ponúkajú ako darčekové črepníkové kvety. Ako Helichrysum sú v katalógoch semenárskych spoločností označované aj rovnako atraktívne, stále však ešte málo pestované druhy rodu Schoenia. Príkladom je žltokvetá S. filifolia s listami dužinatými a zjavne chúlostivejší S. cassiniana s plochými sviežozelenými listami, kontrastujúcimi s desiatkami drobných ružových úborov.

Slamihovky

Už pred stosedemdesiatimi rokmi ponúkali anglickí pestovatelia prvú pestovanú austrálsku slamihovku – ružovo a bielo kvitnúcu Rhodanthe manglesii. Jej príbuzné R. humboldtiana alebo nedávno uvedená R. stricta rozkvitajú bohatými klasmi drobných úborov – prvá so žltými, druhá s väčšími a belostnými zákrovnými listeňmi. Najpestovanejšou slamihovkou však zostáva veľkokvetá R. chlorocephala. Existuje veľa odrôd so žltými alebo tmavo sfarbenými terčmi. Suché listene ich úborov bývajú žiarivo ružové alebo červené – „Goliath“, „Red Bonnie“, inokedy mliečnej a snehovobielej farby ako napríklad „Pierrot“ a drobnokvetá „Schneekonig“. Poslednou z bežne pestovaných austrálskych slamihoviek je Ammobium alatum s nápadnými krídlatými stonkami. Kompaktná odroda „Bikini“ je veľmi cenená pre ucelený vzrast a rovnomerné kvitnutie. Ammobium vyrastajúce pomerne vysoko vo východoaustrálskych pahorkatinách znáša v mladosti aj slabší mráz, takže sa dajú – možno len ako jediné letničky z južnej pologule – vysievať priamo do záhrady už na jeseň. Klíči skoro na jar, preto nevyžaduje toľko pozornosti ako rastliny z jarnej sejby. Takto vypestované rastliny bývajú aj vyššie a bohatšie kvitnú.

Pestovanie v záhrade

Osivo austrálskych slamíh môžeme vysievať priamo na záhon od polovice apríla, rastliny však kvitnú neskôr ako tie, ktoré pestujeme v skleníku z priesad. Pri izbovej teplote klíči osivo do desiatich dní. Po vyjednotení teploty znížime na 8 až 14 °C, aby rastliny neprerástli. V bežných termínoch predpestované rastliny kvitnú obyčajne do šiestich týždňov po výsadbe. Vysoké letné teploty však bránia nasadzovaniu kvetov. Oneskorenou sejbou preto riskujeme, že rastliny dosiahnu síce úctyhodné rozmery, ale kvitnúť budú až v jeseni, keď klesnú teploty. Slamihám sa darí v každej záhradnej pôde, dávajú však prednosť miestu chránenému pred vetrom. Slamiha aj slamihovka vyžadujú priepustnú, humóznu pôdu mierne kyslej reakcie. Obidva druhy potrebujú dostatok slnka.

Rez a úprava kvetov

Kvety slamíh režeme v období plného vyfarbenia listeňov v úboroch, ktoré by však mali byť ešte uzavreté. Neskoršie narezané v priebehu sušenia totiž prekvitajú. Zväzky sušíme zavesené v tmavých, ale dobre vetraných priestoroch. Žlté alebo belavé terče úborov bývajú niekedy napádané mikroskopickými plesňami, následkom čoho hnednú. Prevencia spočíva v sírení kvetov ešte pred sušením. Okrem toho, že kvety takto ochránime, dosiahneme aj živšie sfarbenie zákrovných listeňov. Pri sušení je dôležitá aj jeho dĺžka, pretože preschnuté úbory sa ľahko drobia. Tomu môžeme zabrániť tak, že stonky deň pred sušením ponoríme do tridsaťpercentného roztoku glycerínu. Na výzdobu bytu sú veľmi cenné aj nesušené úbory slamihoviek, vydržia totiž vo váze desať až dvanásť dní, slamihy často až dvakrát dlhšie.