Orchidey – kráľovné medzi rastlinami
Už od dávnych čias fascinujú ľudské pokolenia zaujímavé tvary a pestré zafarbenia kvetov orchideí. Ich kráse sa môže vyrovnať len málo rastlinných druhov. Právom ich preto zaraďujeme k najstarším a najzaujímavejším, aké kedy príroda vytvorila.
Spolužitie
Ich výnimočnosť však nespočíva len v kráse alebo v druhovej pestrosti. Prívlastkov „naj“ majú viacero. Zvláštna forma spolužitia so špecifickými hubami patrí medzi najzaujímavejšie. Semeno orchideí môže totiž klíčiť a úspešne rásť len vtedy, ak je infikované hubou. Na začiatku vývinu od tohto spolužitia závisia takmer všetky druhy, v ďalších vývinových štádiách, keď si rastlina začne tvoriť vlastné organické látky, stáva sa od huby viac alebo menej závislou. Takýto vzťah orchidey a hubových vlákien nazývame mykotrofia – výživa orchideí pomocou húb. V priebehu spolužitia sa tieto vzťahy menia aj v závislosti od momentálneho stavu vonkajšieho prostredia. Aj keď produkujú množstvo veľmi drobných semien, z uvedeného dôvodu len málo z nich nájde priaznivé podmienky na svoj vývoj.
Spôsob rozmnožovania
Je zaujímavým a v rastlinnej ríši ojedinelým javom. Zjednodušene by sa dalo povedať, že kvety orchideí sa počas dlhého evolučného vývoja dokonale prispôsobili svojim opeľovačom, a to nielen tvarom, ale aj najrôznejšími adaptáciami. Kvety väčšiny druhov totiž neobsahujú nektár, preto svojich opeľovačov musia prilákať iným spôsobom. Mnohé majú svojich špecifických opeľovačov, napríklad hmyzovníky, vemeníky, iné druhy lákajú hmyz do pascí, ako črievičník, ďalšie dokonca na svoje opelenie nepotrebujú oipeľovača, pretože sa dokážu opeliť aj samy – niektoré kruštíky.
V súvislosti s opeľovaním kvetov sa pri orchideách stretávame s ďalším zaujímavým javom, a tým je pomerne častý výskyt hybridov jednotlivých druhov. Pretože sú pomerne mladou čeľaďou jednoklíčnych rastlín v plnom rozvoji, nedošlo pri nich k výraznejšej izolácii jednotlivých typov, vedúcich k vytvoreniu účinných genetických bariér zabraňujúcich kríženiu. Prejavuje sa to nielen veľkou premenlivosťou viacerých druhov, ale aj schopnosťou tvoriť početné hybridy. Preto sa v prírode pomerne často stretávame s medzidruhovými, vzácnejšie aj s medzirodovými krížencami.
Abnormity
Zaujímavým a málo preskúmaným javom pri orchideách je aj pomerne častý výskyt najrôznejších abnormít. Najčastejšie sa prejavujú farebnými mutáciami a odchýlkami v stavbe kvetu a vegetatívnych častí. Niektoré z nich sú dedičné, čo znamená, že sa normálne rozmnožujú, a môžeme ich preto pozorovať mnoho rokov, iné zase dedičné nie sú a ich výskyt je viac-menej ovplyvnený bezprostredným vplyvom prostredia. S takýmito odchýlkami sa najčastejšie stretávame v jednej sezóne, prípadne aj niekoľko rokov, kým rastlina neodumrie.
Výskyt
Najbohatší výskyt orchideí je predovšetkým v tropických a subtropických pralesoch, kde rastie väčšina známych druhov. Čím ďalej od rovníka, tým menej druhov môžeme nájsť. Ešte v Stredomorí sa ich vyskytujú stovky, v strednej Európe už len desiatky a za polárny kruh sa ich dostalo len niekoľko.
Možno niektorých prekvapí skutočnosť, že aj v našej prírode sa môžeme stretnúť s orchideami. Podľa doterajších poznatkov je na našom území známych asi osemdesiat druhov a poddruhov, ktoré môžeme nájsť od nížin až po najvyššie polohy. Väčšina z nich však patrí medzi vzácne druhy, mnohé sú kriticky ohrozené a hrozí im zánik. Z tohto dôvodu sú orchidey u nás prísne chránené.
