Alstreméria
Opis
Alstromeria aurantiaca z Chile je 50 až 70 cm vysoká rastlina s 10-20 kvetmi v okolíku, ktoré sú oranžovej farby s tmavou škvrnou. Má niekoľko odrôd so žltými kvetmi s červenou kresbou alebo čisto oranžovými kvetmi. A. haemantha má rovnakú výšku a kvety sú žiarivo červené. A. ligtu má kvety mierne voňavé, červenej farby. A. pulchella z Brazílie má v okolíku 5-8 červených kvetov s hnedými škvrnami, okraje lupienkov sú zelené. Je to citlivý druh vhodný na pestovanie v črepníkoch. A. versicolor z Chile je iba 30-50 cm vysoká, kvety má žlté. Je pomerne otužilá, preto je aj vhodná na pestovanie v záhrade. Dnes sú známe mnohé krížence s bielymi, žltými, oranžovými, ružovými, hnedými alebo červenými kvetmi, ktoré sú buď čistých farieb alebo s kresbou. V prírodných podmienkach kvitnú alstremérie v letnom období (jún-júl), no vďaka prirýchľovaniu sa rezané kvety na trhu objavujú takmer po celý rok. Kvety majú veľa predností – dobre znášajú dopravu, vykvitajú postupne a vydržia dlho svieže.
Rozmnožovanie
Rozmnožovať ich môžeme zo semien alebo delením starších trsov. Semená vysievame v marci – apríli do črepníkov na mierne teplé miesto, kde asi o 3 týždne vyklíčia. Mladé rastlinky neskôr rozsádzame do debničiek alebo priamo do malých črepníkov a ďalej pestujeme v parenisku alebo v skleníčku. V jeseni ich môžeme vysadiť do záhrady na pripravený záhon. Semená si udržia životnosť 2-3 roky. Vegetatívne rozmnožovanie delením robíme skoro na jar. Hľuzovité korene vyberieme opatrne z pôdy, aby sa nepolámali a každý výhonok oddelíme tak, aby na každom bol aspoň jeden pár koreňov. Takto z jednej trojročnej rastliny môžeme získať až 50 mladých sadeníc, ktoré vysadíme do voľnej pôdy alebo do nádob.
Nároky na prostredie
Alstremérie môžeme pestovať v záhrade ako trvalky, prípadne ich prirýchľovať v skleníčkoch a pareniskách voľne vysadené v pôde alebo v nádobách. V záhrade vyžadujú teplé a chránené slnečné stanovište alebo mierny polotieň. Vhodné sú kypré, priepustné, skôr vlhkejšie pôdy ako suché, nie však mokré. Najlepšia je záhradná, výživná a na humus bohatá pôda, preto do základnej pôdy pridávame listovku s pieskom. Nevyhovujúce pôdy treba vymeniť do hĺbky 60 cm. Sadenice vysádzame na vzdialenosť 30 cm a do hĺbky 15-20 cm. Počas vegetácie prihnojujeme každých 14 dní roztokom plnohodnotného hnojiva. V prvých rokoch treba korene na zimu prikrývať suchou vrstvou lístia. Robíme tak až po zatiahnutí rastlín neskoro v jeseni, pred príchodom silnejších mrazov. Dobré a suché prezimovanie zabezpečíme slamou, lístím a prenosným strieškovitým krytom z dosák. Mladé rastliny vykvitajú až v druhom roku po vysiatí a dobre vyvinuté kvety sú až na starších 3 až 4-ročných rastlinách. Každých 4-5 rokov musíme husté trsy vybrať a po rozdelení znovu vysadiť, lebo slabé výhonky by nekvitli.
Podobným spôsobom pestujeme alstremérie i v nádobách. Na jar oddelené výhonky vysadíme do črepníkov priemeru 12 cm so zeminou uvedeného zloženia, necháme v temperovanom skleníčku na svetle a mierne zavlažujeme. O dva mesiace presádzame do širších črepníkov, ktoré zapustíme do pareniska s rašelinou a pieskom. Podľa potreby tienime a vetráme. V júni ich ešte raz presadíme do nádob s priemerom 20 cm, počas vegetácie prihnojujeme. Na leto parenisko odkryjeme a zakrývame iba pred dažďom a pri ochladení. Po odkvitnutí prestaneme zalievať a rastliny necháme v nádobách zatiahnuť. Prezimujeme ich v suchom prostredí, kde nie je mráz, najlepšie v hlbokom parenisku.
Na prirýchľovanie vo voľnej pôde v skleníčkoch ich sadíme v jeseni pri teplote okolo 16 °C. V decembri a januári udržiavame teplotu 8-10 °C a od februára zvýšime na 14-16 °C. Prihnojujeme a mierne zavlažujeme. Pre rast a vývin kvetov je rozhodujúce dostatočne silné svetlo. Vyššie teploty nad 20 °C znižujú kvalitu kvetov, preto zatieňovaním a vetraním skleníčka regulujeme teplotu. Prirýchľované alstremérie treba vyväzovať a slabučké výhonky odstraňovať. Kvitnú už v apríli-máji.
Alstroemeria
Dobrodruh a právnik Clas Alstroemer objevil tuto květinu již v 18. století na své výpravě v Chile. Nebýt jeho, možná by si jí vúbec nevšimli pěstitelé v Anglii a v Nizozemsku, kteří se jejím šlechtěním začali zabývat v šestdesátých a sedmdesátých letech minulého století, a tato krásna květina by se nikdy nestala tak populární, jako je tomu dnes. Později ve šlechtění pokračovaly pouze nizozemské firmy, v současné době jsou jednotlivé odrúdy výsledkem složitého křížení. Púvodní barva všech alstromérií byla oranžovočervená, dnes se však múžeme obdivovat celému spektru nově vyšlechtěných barev.
Nejoblíbenější barvou je rúžová, od něžných odstínú odrúd „Flamengo“ a „Pink Minetti“ po sytější rúžovou, kterou mají květy odrúd „Ibiza“ a „Granada“. Intenzivní červení se pyšní „Sacha“ a nová odrúda „Bourgogne“ v barvě burgundského vína. V nabídce nechybí ani žlutokvěté odrúdy, z nichž vyniká „Yellow King“ se zářivě žlutými květy. Z oranžových poutá pozornost „Victoria“, z bílych „Virginia“ a „Diamond“. Za zmínku stojí i dvoubarevné odrúdy „Pink Diamond“ a „Rebecca“.
Alstromérie jsou na trhu k dostání celoročne, čímž se mezi zákazníky stávají populárnějšími. Její květy vyniknou samostatně, v kombinácii rúznych odrúd nebo i ve smíšených vazbách, například v kombinaci s rúžemi. Na posledním veletrhu Floriade 2002, který se koná v Holandsku jednou za čtyři roky, byla alstroemériím věnována samostatná výstava. Na ploše zvíci 100 m2 bylo k vidění mnoho jejích odrúd nespočetných barev a tvarú.
