Šafran
Krehké kvietky šafranov vo voľnej prírode i v záhradách často už vo februári nesmelo vytŕčajú spod snehu a sú predzvesťou blížiacej sa jari. Pokojne ich môžete pestovať aj v nádobách.
Ak ste si v jeseni nestihli vysadiť hľuzky šafranov, záhradníctva ich skoro na jar ponúkajú často už kvitnúce v nádobách. Pri nákupe si dávajte pozor najmä na to, aby hľuzky pevne „sedeli“ v črepníku. Ak sú na listoch uschnuté, žltkasté konce, je to buď preto, že rastlina trpí nedostatkom vlahy, alebo už odkvitla. Zárukou bohatého kvitnutia je množstvo nerozvinutých pukov, preto si radšej vyberte nekvitnúcu rastlinu.
Ak sa chcete tešiť z farebných kvetov šafranov aj budúcu jar, nezabudnite, že si ich musíte vysadiť už v jeseni. Použite väčšie hľuzky, v ktorých je viac zásobných látok, preto bohatšie kvitnú. Vyberte si vhodnú nádobu, na dno uložte drenážnu vrstvu a na ňu nasypte substrát. Hľuzky vysádzajte vrcholom nahor tesne vedľa seba a zasypte päť- až osemcentimetrovou vrstvou zeminy. Nádobu potom položte na slnečné až polozatienené stanovište. Počas zimy, v dňoch, keď nemrzne, ich nezabudnite pravidelne zalievať. Črepník na zimu môžete zakryť aj čečinou, ktorú však treba odstrániť, len čo sa objavia prvé výhonky. V čase kvitnutia ich môžete raz do mesiaca prihnojiť. Po odkvitnutí nevzhľadné kvety odstráňte, ponechajte iba listy, až kým úplne nezvädnú, aby sa do hľúz dostalo čo najviac živín. Šafrany v nádobe vydržia asi tri až štyri roky, potom ich vysaďte do záhrady a vymeňte za nové.
Vizitka rastliny
Vo voľnej prírode rastie vyše osemdesiat druhov šafranov. Patria medzi kosatcovité, hoci od ostatných zástupcov tejto čeľade sa odlišujú. Tvoria podzemné hľuzky, z ktorých vyrastajú úzke trávovité listy, často s bielym pásikom. Kvety sú lievikovité lebo kalichovité, okvetné lístky sa k báze zužujú do dlhej rúrky, na ktorej konci je pod úrovňou pôdy semenník. Šesť okvetných lístkov dlhých dva až päť centimetrov vytvára misku kvetu, rúrka kvetného obalu môže byť dlhá až 15 centimetrov. Tieto nenáročné rastliny výborne rastú na záhonoch, v trávnikoch i v nádobách. Vyžadujú priepustnú pôdu a lepšie sa im darí v chladnejších oblastiach.
Najznámejšie druhy
Šafran neapolský (Crocus neapolitanus) sa v obchodoch častejšie označuje ako šafran jarný (Crocus vernus) a zahŕňa odrody vznknuté krížením mnohých botanických druhov. Farebná škála kvetov je veľmi široká – od bielej cez žltú po modrú až fialovú. Niektoré sú dokonca viacfarebné.
Šafran žltý (Crocus flavus) má voňavé kvety žltej alebo oranžovej farby. Často vytvára niekoľko kvetov naraz alebo krátko po sebe. Je úplne mrazuvzdorný a rozkvitá ako jeden z prvých koncom februára až začiatkom marca. Dorastie do výšky päť až desať centimetrov.
Crocus sieberi je tiež úplne mrazuvzdorný. Dorastá do výšky osem až desať centimetrov. Je vhodný na pestovanie v nádobách. Kvety majú bielu, modrú alebo fialovú farbu, často s bielymi alebo žltými hrdlami. Medzi najvyhľadávanejšie patrí odroda ´Tricolor´ a ´Firefly´.
Šafran Tommasiniho (Crocus tommasinianus) pochádza z Dalmácie. Voňavé kvety rozkvitajú už v polovici februára, ale najkrajšie sú v marci. Vyrastajú po jednom až dvoch a sú dlhé dva až štyri centimetre. Majú svetlofialovú alebo levanduľovomodrú farbu, niekedy s tmavšími okrajmi okvetných lístkov, alebo sú strieborné.