Prvosienky
Farebný ohňostroj
Medzi prvé kvety, ktorými si na jar môžeme spestriť okenné parapety, balkóny či záhony, patria prvosienky. V kvitnutí nasledujú po snežienkach, tavolíne či botanických šafranoch, ale ako prvé prinášajú skutočne pestré a sýte farby. Bohatá ponuka jarných prvosienok, ktoré nájdeme v každom kvetinárstve či supermarkete už koncom zimy a začiatkom jari, pochádza väčšinou z dlhodobého výberu prvosienky bezbyľovej. Pôvodne úplne mrazuvzdorný druh si v procese šľachtenia nezachoval všetky svoje charakteristické vlastnosti. Bohato kvitnúce rastliny najrozmanitejších farieb sú určené na jarnú výzdobu balkónov alebo krátkodobé spestrenie záhonov. Len približne polovicu odrôd chladné zimné obdobie nepoškodzuje, spravidla sú to odrody s nižšími stopkami, menej mäsitými listami, väčšinou žltej a belasej farby. Niektorým sa však na záhonoch nielen darí, ale sa aj bohato vysemeňujú. Semenáče si však nezachovávajú pôvodné vlastnosti odrody. Veľké kvety, sýte farby a zaujímavé farebné kombinácie sa zo záhona pomaly vytrácajú a postupne ich nahradia rastliny podobné základnému druhu.
Ako malé loptičky
Na prelome marca a apríla kvitne prvosienka zúbkatá (Primula denticulata). Vytvára mohutnejšie trsy ako skoré jarné prvosienky, dorastá do výšky 20, 40, niekedy až 60 cm. Kvetné stopky sú skončené pravidelným guľovitým súkvetím, ktoré môže byť bielej, belasej, ružovej alebo purpurovej farby. Na záhonoch upúta vo väčších skupinách, vhodná je aj do prírodných častí záhrad alebo ako nepravidelná obruba chodníkov. Pestovať ju môžeme v každej záhradnej, nie príliš suchej pôde, v polotieni. Na plnom slnku sa jej darí len v dostatočne vlhkej pôde, napríklad na brehu jazierka.
Pripomínajú zvončeky
V lete kvitnúce prvosienky majú podobné nároky na stanovište ako ich jarné príbuzné. Kvitnú v júni až auguste a sú neporovnateľne vyššie. Primula florindae s riedkymi súkvetiami sýtožltých kvetov môže počas kvitnutia dosiahnuť výšku až 80 cm. Primula sikkimensis je o niečo nižšia, podobné žlté kvety rozkvitajú na stonkách vysokých 50 cm. Strapaté súkvetia na dlhých tenkých stonkách upútajú pozornosť vo väčších skupinách. Darí sa im na pritienených miestach vo výsadbách prírodného charakteru a na brehu prírodného záhradného jazierka. Uprednostňujú chladné miesta chránené pred obedňajším slnkom, vo svetlom tieni drevín. Zakoreňujú pomerne plytko a vo vysychajúcich pôdach sú citlivé na preschnutie koreňového systému. Podobne ako väčšina prvosienok patria medzi krátkokveté trvalky, v poraste zostávajú dlhodobo, len ak majú priaznivé podmienky na samovýsev.
Kvety na poschodiach
Spoločným menovateľom tejto skupiny prvosienok je zaujímavé poschodovité súkvetie. Na rozdiel od svojich jarných príbuzných kvitnú v lete a sú mohutnejšie. Úspešne ich môžeme pestovať na chladných, pritienených záhonoch alebo na brehoch jazierok. Sú náročné na dostatok vlahy v pôde a neznášajú preschnutie koreňového systému. Medzi najkrajšie patria Primula beesiana s ružovými kvetmi, Primula bulleyana s nezvyčajnou oranžovou farbou kvetov a ich krížence Primula x bullesiana, podľa farby súkvetí nazývané tiež terakotové prvosienky. Ich elegantné súkvetia bývajú vysoké 50 až 60 cm, rozkvitajú v júni až auguste a na záhonoch sa výborne kombinujú s funkiami, papraďami, žltohlavom a inými trvalkami s podobnými nárokmi. Dobre sa cítia aj v spoločnosti rododendronov. V priaznivých podmienkach sa bohato vysemeňujú. Najkrajšie pôsobia, ak im dovolíme vytvárať veľké kolónie. Ďalším zaujímavým druhom z tejto skupiny je nežnejšia, ale rovnako atraktívna Primula japonica, dorastajúca do výšky 60 cm. Na trhu je niekoľko zaujímavých odrôd prevažne ružovej alebo karmínovej farby s hnedým očkom.
Výnimočne krásne
Málokto by si na prvý pohľad pomyslel, že tieto zaujímavé nežné kvety patria medzi prvosienky. Okrem tvaru kvetov a súkvetia zaujme Primula vialii aj svojou dvojfarebnosťou. Zatiaľ čo spodné, rozkvitnuté kvety sú ružové, nerozvinuté kvetné puky nad nimi zostávajú tmavokarmínové. Tento druh sa pestuje pomerne jednoducho a patrí medzi záhradné poklady. Nároky má podobné ako jarné prvosienky, ale na rozdiel od väčšiny prvosienok sú dlhovekejšie. Na jar veľmi neskoro pučí, prvé listy sa objavujú v máji. Kvitne začiatkom leta a počas kvitnutia dorastá do výšky 30 cm.
Nenápadné ale pôvabné
Skoré jarné prvosienky nás môžu potešiť nielen na balkónoch, ale aj v záhradách. Drobné, nežné až nenápadné kvety sú vhodné do prírodnejšej časti záhrady, kde sa môžu voľne vysemeňovať a vytvárať veľké skupiny. Prvosienka bezbyľová (Primula vulgaris) je skutočný posol prvých jarných dní. Rozkvitá vo februári až apríli a zároveň patrí aj medzi najdrobnejšie prvosienky. Trsy s kvetmi učupenými medzi listami sú vysoké len okolo 10 cm. Na vhodnom stanovišti v podraste drevín či v trávnatých porastoch sa bohato vysemeňuje. O niečo vyššia a dekoratívnejšia prvosienka vyššia (Primula elatior), ktorá dorastá do výšky 20 cm, vytvára úhľadné trsy. Pôvodný druh má bledožlté kvety, ale v ponuke pod označením Elatior-hybridy sú aj farebne zaujímavejšie odrody. Hlavné obdobie kvitnutia je od apríla do júna, často však rozkvitá aj na jeseň. Obe vyžadujú mierne vlhkú, priepustnú, humóznu pôdu. V podraste stromov a krov nachádzajú dostatok živín z každoročného opadu lístia a zároveň sú chránené pred prudkým slnečným žiarením a vysychaním pôdy. S prvosienkou jarnou (Primula veris) sa stretávame častejšie pri májových prechádzkach v prírode ako v záhradách.
Voňavý druh s nenápadnými kvetmi rastie aj na suchších pôdach. Spolu s prvosienkou bezbyľovou a jarnou patrí medzi naše domáce druhy.
Pozor!
Na každú manipuláciu s prvosienkami používajte rukavice a nedovoľte deťom dotýkať sa ich. U citlivých ľudí môžu spôsobovať vážne alergické reakcie, najmä pri dlhodobom kontakte.
