Kto by nepoznal tieto elegantné rastliny? Kedysi to bývali veľmi obľúbené izbové kvety. Ich rezané tulce však na pultoch kvetinárstiev určite nechýbajú.
K pôvodne pestovaným druhom pribudli odrody, ktorých tulec kvetu nie je biely, ale pestro sfarbený. Objavili sa zelené, žlté, oranžové, ružové alebo dokonca tmavočervené kornútovky. Pri týchto rastlinách často používame nesprávny výraz „kvet“.
V skutočnosti ide o súkvetie zložené z množstva drobných kvietkov obidvoch pohlaví, pritisnutých na kvetnú os obalenú kornútovitým ozdobným tulcom.
Biele zimné, farebné letné
Dlhé roky pestovanou nenáročnou zimnou izbovou rastlinou je kornútovka africká (Zantedeschia aethiopica) pochádzajúca z močaristých, ale v lete suchých oblastí južnej Afriky. V našich zimných podmienkach si vystačí aj s malým množstvom svetla. Z dužinatých koreňov vyrastajú na stonkách šípovité tmavozelené listy. Kvety tvoria žltý šúľok chránený smotanovobielym tulcom, ktorý sa ku krajom klenovite ohýba. V lete prekonáva obdobie vegetačného pokoja, k životu sa prebúdza až koncom augusta. Ostatné takzvané farebné kornútovky reprezentované tropickými druhmi majú úplne obrátený biorytmus. Zimu prečkávajú v suchu vďaka podzemku a s príchodom jarných daždivých dní začínajú pučať. Kríženie pôvodných druhov dalo rôznorodosť farbám tulcov a tvaru listov ďalších odrôd – Zantedeschia albomaculata s krémovobielym tulcom, žltá kornútovka Elliottova (Zantedeschia elliottiana), Zantedeschia rehmannii s fialovoružovým tulcom a rad iných odrôd.
Izbová rastlina a jej nároky
Rastliny sú náročné na svetlo a počas roka vyžadujú plné osvetlenie. Najmä v zime treba zabezpečiť dostatok svetla na tvorbu kvetov, pričom ich ponecháme pri teplote v rozmedzí 10-18 °C. Keď ich na zimné použitie predpestovávame vonku, musíme vedieť, že aj keď skryté odnože kornútoviek prežijú slabšie jesenné mrazy, pučiace listy budú nenávratne stratené a oslabeným rastlinám nezostane nič iné, len začať znova.
Preto ich musíme zo záhrady čas presťahovať do vhodných interiérov, do zimných záhrad alebo na okná chladnejších a svetlejších miestností. Skromné zimné krásavice začínajú kvitnúť koncom novembra, kvitnutie vrcholí v januári a februári a posledné kvety obdivujeme ešte v máji. Olistenie môžeme udržať aj počas leta v relatívne ozdobnom stave, pre väčšie budúce nasadenie kvetov je však lepšie donútiť rastlinu k letnému „spánku“. V júni postupne obmedzíme polievanie a kornútovky sa stiahnu do pôdy. Vyschnuté črepníky s rastlinami postavíme na suché, teplé miesto a až koncom augusta začneme opäť polievať. Predtým odnože presadíme do čerstvej humóznej zeminy.
Ozdoby letných záhrad a bytov
Výsadbe farebných kornútoviek v bytových podmienkach sa začíname venovať v marci a pestovaniu vonku až koncom apríla. Pestovanie je jednoduché a veľmi podobné pestovaniu mečíkov. Rozdiel je v tom, že kornútovkám po vypučaní prvých lístkov doprajeme viac vody.
Hľuzy sadíme do dobre hnojenej, humóznej pôdy v s skupinkách, pričom každá skupina vytvára iba jeden až dva kvety. Rozkvitajú približne o osem až desať týždňov. Svoje okolie zdobia listami s podlhovastými priesvitnými škvrnami. Pozor, celá rastlina je mierne jedovatá!
Kúpené hľuzy často bez zjavných príčin hnijú ešte pred výsadbou alebo krátko po nej. Týka sa to najmä najatraktívnejších kornútoviek tmavočervenej, oranžovej alebo sýtožltej. Prax posledných rokov dokazuje, že nejde vždy o chyby pestovateľov, ale skôr o menšiu vitalitu a väčšiu citlivosť niektorých odrôd na dlhodobejšie skladovanie. Ak rastliny prežijú prvú sezónu, väčšinou zdomácnejú a v ďalších rokoch už kvitnú. Hľuzy sa zväčšujú a ďalej vegetatívne delia. Podobne je to aj pri vlastných semenáčikoch, keď kvet včas odstránime, materská listová ružica väčšinou po dvoch až troch týždňoch vyženie ešte jeden puk. Na jeseň rastliny opatrne vyrýľujeme zo záhona alebo vyberieme z črepníkov a necháme v suchu a teple s vňaťou zatiahnuť. Hľuzy očistené od zvyškov koreňov a listov uložíme do suchej, mierne teplej miestnosti či do pivnice. Iba v mimoriadne suchých podmienkach ich zasypeme vlhkejšou rašelinou, inak ich skladujeme voľne. Vo chvíli, keď ich uložíme, môžeme sa vrátiť z pivnice do obytných miestností a zimných záhrad, kde nás už čakajú opäť prvé rozkvitnuté tulce bielych kornútoviek.
Kornútovka (Zantedeschia)
Jeseň je obdobím, kedy môžete vybrať zo zeme hľuzy kornútovky (Zantedeschia). Nechajú sa na teplom a suchom stanovišti, aby sa mohla vňať zatiahnuť. Potom ich môžete vyčistiť od koreňov a listov a uložiť do suchej pivnice. Môžete ich skladovať voľne, ak máte pivnicu príliš suchú, je možné ich prikryť vlhkou rašelinovou drvinou. Teplota by mala byť 6-8 °C.
Už v januári je možné hľuzy zasadiť. Teplota musí byť 12-15 °C a po 4 týždňoch sa zvýši na 16-18 °C. Črepníky by mali byť na začiatku dostatočne veľké a substrát by mal byť obohatený o živiny. Rastlina kvitne v máji. Ak zasadíte hľuzy v marci/apríli, kvitnú potom od júna do augusta.
Choroby a škodcovia
Ak vädnú listy a hnije hľuza, ide o bakteriálne ochorenie. Ak ide o príliš rozšírenú chorobu, musíte sa rastliny vzdať. Pri miernejšom napadnutí rastliny je možné použiť špeciálny prípravok. Žlté fľaky, červené a sklovité korene, mäkké miesta na hľuze sú príznakom hubového ochorenia a je nutné použiť postrek. Ak sú na rastline červce, ponorte ju do studenej vody. Ak to nepomôže, musíte viackrát použiť postrek proti hmyzu.
