Pivonky
Vysádzame ich samostatne, v malých skupinách alebo ako kostrové trvalky na záhony. Veľmi dobre sa kombinujú s inými druhmi, zaujímavo pôsobia v kombinácii s okrasnými trávami. Vzhľadom na nesmiernu farebnú a tvarovú rozmanitosť kvetov sa však ťažko kombinujú navzájom. Kvitnú pomerne krátko, ale po odstránení kvetov sú okrasné listami až do jesene. Zaujímavé sú aj mladé červené výhonky v prvých fázach rastu, ktoré vyniknú v spoločnosti modrice, narcisov alebo tulipánov.
Neznášajú presádzanie
Pivonky sú mimoriadne dlhoveké trvalky a na vhodnom stanovišti sa dožívajú niekoľko desaťročí. Neznášajú presádzanie, preto by sme si mali dať skutočne záležať na výbere stanovišťa. Vyžadujú slnečné polohy s hlbokou úrodnou pôdou. V piesočnatých pôdach vytvárajú viac listov a menej kvetov. V hlinitých pôdach rastú síce pomalšie, ale vytvárajú pevnejšie stonky a krajšie kvety. V každom prípade by pôda mala byť dostatočne priepustná. Znášajú aj mierny alebo prechodný tieň. Aby sa mohli nerušene rozrastať a bohato kvitnúť, potrebujú dostatok priestoru. Na jednu rastlinu počítame jeden štvorcový meter, menšie odrody môžeme vysádzať hustejšie.
Nádherné až po rokoch
Charakteristickým znakom všetkých pivoniek je pomalý rast. Každé delenie a presádzanie prináša prechodné oslabenie rastu a dočasné slabé kvitnutie. V prvom roku po výsadbe môžeme počítať len s niekoľkými výhonkami. Často sa objaví jeden výhonok zakončený jediným kvetom. Dôležité je kvety hneď po odkvitnutí odstrániť. Výška rastlín, podobne ako tvar a veľkosť kvetov v prvom roku väčšinou nezodpovedajú typickým vlastnostiam odrody. V druhom roku sa počet výhonkov znásobuje, v treťom roku sa môžeme tešiť z pekných kvitnúcich rastlín, ale väčšinou až vo štvrtom roku sa rozvinú do svojej plnej krásy.
Nenáročné na ošetrovanie
Väčšinu roka nevyžadujú zvláštnu starostlivosť. Na jar a po odkvitnutí ich môžeme prihnojiť dobre rozloženým kompostom alebo komplexným minerálnym hnojivom. Vyhýbame sa hnojivám s vysokým obsahom dusíka. V období intenzívneho rastu zalievame podľa potreby, v letnom období zálievku zväčša nevyžadujú. Odkvitnuté súkvetia čo najskôr odstránime nad prvým úplne vyvinutým listom. Rastliny zostávajú počas celého leta okrasné listom a na jeseň sa pekne vyfarbujú do bronzova. Plnokveté odrody majú často príliš ťažké kvety, takže počas kvitnutia ich treba vyväzovať. V prvom roku po výsadbe chránime rastliny pred mrazom prikrývkou z čečiny. Všetky pivonky sú úplne mrazuvzdorné a zimnú ochranu vyžadujú iba vo výnimočne tuhých zimách alebo nepriaznivých polohách. Dôležitá je ochrana pučiacich rastlín pred neskorými mrazíkmi, ktoré rastlinu síce viditeľne nepoškodzujú, ale bývajú častou príčinou neskoršej náchylnosti na hubové choroby.
Niečo z histórie
V skorom stredoveku si našla pivonka lekárska (Paeonia officinalis) svoje miesto ako liečivá rastlina v prvých kláštorných záhradách. Od 16. storočia patrila v Európe k najobľúbenejším kvetom. V záhradách našich starých mám môžeme dodnes vidieť plnokveté odrody červené ‘Rubra Plena’, biele ‘Alba Plena’ alebo ružové ‘Rosea Plena’, ktoré sa okrem svojej nenáročnosti vyznačujú príjemnou intenzívnou voňou. Zatiaľ čo sa pivonka lekárska tešila mimoriadnej obľube v sedliackych záhradách, vo svete bola už pivonka bielokvetá (Paeonia lactiflora) po stáročia miláčikom čínskych cisárov. Pivonka krovitá (Paeonia arborea) bola v určitom období považovaná za takú výnimočnú, že mohla byť pestovaná výhradne v cisárskych záhradách. Čínsky záhradníci sa šľachteniu pivoniek venovali po stáročia, a tak začiatkom 19. storočia očarili Európu nádherné čínske odrody, ktoré sa stali východiskovým materiálom na ďalšie šľachtenie. V súčasnosti je zaznamenaných niekoľko tisíc odrôd trvalkových pivoniek a väčšina z nich je priraďovaná ku skupine lactiflora-hybridy.
Dôležitá je hĺbka výsadby
Pivonky na vhodnom slnečnom mieste, s hlbšou, priepustnou pôdou, kvitnú desaťročia, keď však dodržíme vhodnú hĺbku výsadby. Dbáme, aby vysadené rastliny mali puky tesne pod povrchom pôdy.
Drevité pivonky
Hoci sú v počte druhov a odrôd v porovnaní s bylinnými v menšine, svojou nádherou sa im vyrovnajú. Najznámejšie sú odrody Paeonia suffruticosa, ktoré na rozdiel od bylinných trvalkových pivoniek každoročne nezaťahujú, ale vytvárajú vzpriamený ker široký a vysoký približne dva metre. Podobne ako bylinné pivonky dožívajú sa vysokého veku a neznášajú presádzanie. Nádherné kvety pastelových farieb, najčastejšie biele, ružové alebo purpurové, bývajú v priemere 15 až 30 cm široké. Mimoriadne príťažlivé sú odrody Paeonia suffruticosa ssp. Rockii, známe pod názvom ‘Rock’s Variety’. Rozpoznáme ich podľa výrazných tmavých škvŕn na báze okvetných lístkov obrovských bielych kvetov. Ak uprednostňujeme veľké plnokveté rastliny, drevité pivonky sú ideálnym riešením.
Správna výsadba
– trvalkové pivonky majú svoj vlastný, od ostatných rastlín odlišný, rastový cyklus. Už koncom júla, začiatkom augusta ukončujú svoj rast a približne v tom období dozrievajú aj semená. Opätovný rast začína koncom októbra.
– vhodné obdobie na presádzanie je od začiatku septembra do konca októbra. Neskôr presádzané rastliny sa ťažko ujímajú. Opatrne môžeme presádzať aj v marci, ale musíme dávať pozor, aby sme nepoškodili krehké púčiky.
– pred výsadbou si pripravíme jamu veľkú 50x50x50 cm.
– v ťažkých, menej priepustných pôdach dáme na dno primeranú vrstvu štrku ako drenáž.
– v spodnej časti jamy môžeme zeminu zmiešať s dobre rozloženým kompostom a hnojivom na báze kostnej múčky. Túto vrstvu prekryjeme zeminou, aby korene vysadených rastlín neprišli do priameho kontaktu s hnojivom.
– najdôležitejšia je hĺbka výsadby. Púčiky pivoniek musia „dýchať“ a mali by byť prikryté maximálne 3 až 5 cm vrstvou vzdušnej zeminy. Následkom hlbokej výsadby býva chatrný rast a niekoľko rokov nekvitnúce rastliny. Pri delení lactiflora-hybridov musia na každej oddelenej časti koreňa zostať dva až tri púčiky.
Typy kvetov
Jednoduché – kvety sú väčšinou miskovité s jedným alebo dvoma radmi veľkých, často jemne zvlnených dovnútra zahnutých korunných lupienkov a nápadnými tyčinkami v strede.
Poloplné – kvety sú podobné jednoduchým, ale majú dva alebo tri rady korunných lupienkov.
Plné – kvety sú okrúhle, zvyčajne sa skladajú z jedného alebo dvoch radov vonkajších radov veľkých, často jemne zvlnených dovnútra zahnutých korunných lupienkov. Ostatné korunné lupienky sú menšie, zvyčajne hustejšie a zmenšujú sa smerom do stredu. Tyčiniek je málo, sú nenápadné, alebo úplne chýbajú.
Veternicovité (kráľovské alebo japonské) – kvety sa zvyčajne skladajú z jedného až dvoch radov širokých dovnútra zahnutých vonkajších korunných lupienkov. Stred kvetu často vypĺňajú početné, niekedy hlboko strihané, úzke korunné lupienky – petaloidy, ktoré vznikli z tyčiniek.
