Požlt farbiarsky
Požlt farbiarsky (Carthamus tinctorius) je prastará a doslova mnohoúčelová kultúrna rastlina: viac ako tri tisícročia ju pestovali ako rastlinu farbiarsku, liečivú aj olejnatú. Až v posledných desaťročiach bola docenená jej okrasná hodnota a dnes patrí medzi najpredávanejšie rezané kvety v takmer päťdesiatich odrodách.
Pestovanie v záhrade
Ako väčšina rastlín pochádzajúcich z oblasti Malej Ázie je aj požlt odolný proti suchu aj kolísaniu teplôt. Na rozdiel od divo rastúcich druhov klíči krátko po sejbe a vchádza už pri teplotách okolo 4 °C. Pretože väčšina odrôd kvitne za dlhého dňa, platí, že čím skôr ho vysejeme, tým sú rastliny mohutnejšie a majú viac kvetov na bohato rozkonárených stonkách. Oceníme to predovšetkým pri skorých odrodách – ich aj tak slabé rozkonárenie býva pri neskorej sejbe ešte viac redukované predčasným kvitnutím. Ak si chceme pre vlastnú potrebu pozberať osivo, neskorá sejba posúva dozrievanie nažiek do daždivého jesenného obdobia, v ktorom sa darí hubovým infekciám.
Požlt patrí k nenáročným rastlinám – vyžaduje len slnečné stanovište a akúkoľvek priepustnú pôdu. Nadbytku vody sa treba vyvarovať vo všetkých podobách: vysoká vzdušná vlhkosť vedie k napadnutiu hubovými patogénmi, nadmerné zrážky alebo vysoká hladina spodných vôd môžu spôsobiť koreňové nekrózy. Vďaka bohato vyvinutým koreňom dokáže čerpať zvyškovú vlahu až z trojmetrovej hĺbky a vyslúžil si za to medzi pestovateľmi povesť suchomilnej rastliny prakticky nezávislej od zrážok. Napriek tomu sa však nedostatok vody na veľmi vysýchajúcich pôdach podieľa na predčasnom kvitnutí so všetkými negatívnymi dôsledkami. Na docielenie optimálnej hustoty porastu, kde si staršie rastliny poradia s konkurenciou burín, vysievame asi tri gramy osiva na štvorcový meter, čo postačí na dopestovanie asi päťdesiatich rastlín a súčasne zabráni prebujneniu obrastu mohutnejších neskorých odrôd.
Odrody
S výnimkou rumelkovo kvitnúcej „Tangerine“ boli pravdepodobne všetky skoré odrody, ktoré ponúkajú v katalógoch, odvodené z jediného ekotypu s mierne ostnatými listeňmi na širokom zákrove a bujne kvitnúcimi kvetmi. Rozkvitajú šesťdesiat dní po skorej sejbe a dostupné sú v oranžových odtieňoch – „Kinko“, „Treibgold“, „Sophia“, v žltých – „Summersun“ aj v bielych odtieňoch – „Cremewit“, „Shiro“, „Treiweiss“.
Výborne sa hodia na rezanie do vázy, na sušenie však nie sú veľmi vhodné – kvietky zosivejú alebo zhrdzavejú a ostnatosť, hoci mierna, sa sušením zvýrazní. Stredne skoré odrody bez ostňov ponúkajú v žltých – „Brběnka“, „Sabina“, i tmavých rumelkových odtieňoch – „Vierka“ a sú vhodné na rezanie i sušenie. Mohutnejších neskorých odrôd je veľké množstvo, mnohé sú úplne bez ostňov a vynikajúce na sušenie, bežne sú však len v oranžových odtieňoch – „Feuerschopf“, „Goldschopf“, „Ingrid“. Kvitnú osemdesiat a viac dní po sejbe.
Rezanie a úprava kvetov
Na sušenie režeme úplne rozkvitnuté kvety a sušíme ich zavesené v tmavých, dobre vetraných priestoroch. Síriť netreba, alebo len biele odrody, ktoré pri sušení zvyknú zosivieť. Do vázy režeme práve rozkvitajúce súkvetia: svieže vydržia tri až štyri dni, postupné rozkvitanie bočných úborov však ich trvanlivosť znásobí. Z úborov vytrhané kvietky oranžových a rumelkových odrôd sa dajú použiť ako náhrada šafranu. Pokrmy síce nezafrabia tak intenzívne, sú však zdravšie. Požlt využívajú najmä východoázijskí liečitelia, ktorí ho predpisujú pri zápale žalúdočnej sliznice, priedušiek, obličiek i kĺbov, predovšetkým však na posilnenie krvného obehu: rozširuje cievy a znižuje krvný tlak. Nedávno z neho boli izolované látky s antioxidačnými účinkami a pracuje sa aj na využití v onkológii.
