Bergénie stoja za povšimnutie
Nenáročné pestovanie
Bergéniám vyhovuje kyslejšia, výživná, vlhká pôda, neznášajú iba trvalo premokrené pozemky. V literatúre sa často uvádza, že sú to tieňomilné rastliny, krajšie však kvitnú na slnečnom stanovišti a dobre znášajú aj veľmi suché miesta na celodennom slnku vďaka hrubým podzemkom, ktoré zadržiavajú vlahu. Zaobídu sa bez zavlažovania aj prihnojovania, lebo vo veľmi kvalitnej pôde menej kvitnú na úkor tvorby listov. Ak budete odstraňovať odkvitnuté súkvetia, podporíte opakované kvitnutie v jesenných mesiacoch.
Ich najväčším nepriateľom sú slimáky, ktoré obhrýzajú stonky a stopky listov, ako aj samotné listy. Iné škodce ani choroby ich nenapádajú.
Tieto trvalky nie sú také populárne ako iné jarné rastliny možno preto, lebo typickou farbou ich zvončekovitých kvetov je málo nápadná svetloružová. Dnes sú však na trhu už aj odrody s bielymi, tmavoružovými, či dokonca karmínovými kvetmi, takže vybrať si môže naozaj každý. Okrem výrazných odtieňov kvetov ponúkajú aj širšiu paletu farieb nápadných veľkých listov. Sú buď sýtozelené alebo purpurové, niektoré s výraznou žilnatinou a farebnými stopkami. Zdobia záhony počas celej vegetácie, lebo nemiznú dokonca ani v zime. Navyše, mnohé sa na jeseň vyfarbujú do tmavočervených, bronzových či hnedých farieb.
Výber druhov
Najčastejšie pestovaným druhom u nás je bergénia srdcovitolistá (Bergenia cordifolia). Ako napovedá jej názov, má okrúhle až srdcovité listy, ktorých dĺžka dosahuje 30cm. Sú stredne až tmavozelené a v zime sa sfarbujú do purpurova. Koncom zimy a začiatkom jari tvorí svetlé ružovočervené až tmavoružové kvety na dlhých červených stonkách. Niekedy kvitne aj druhýkrát v jeseni.
O niečo menšie podlhovasté listy so zúbkatým okrajom má bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia). Pretože pochádza z horských oblastí východnej a strednej Ázie, je schopná prispôsobiť sa aj nepriaznivým podmienkam, ako sú suché stanovištia či celodenný úpek. Bez problémov odoláva mrazom a je veľmi nenáročná. Každý rok spoľahlivo kvitne zvyčajne v období apríla a mája aj bez nejakej zvláštnej starostlivosti.
Menej známy druh je Bergenia ciliata. Kvitne veľmi skoro bielymi kvetmi, ktoré sa postupne menia na ružové. Táto trsovitá trvalka je citlivá na chlad, pri silnejších mrazoch môžu listy omrznúť a odumrieť. Listy sú široké, chlpaté, stredne zelené a dosahujú dĺžku až 35 cm.
Krížením Bergenie ciliata s bergéniou tučnolistou vznikol zaujímavý kríženec Bergenia x schmidtii. Táto bergénia je vysoká približne 30 cm a má obráteno vajcovité, sýtozelené listy dlhé do 25 cm. Koncom zimy a začiatkom jari sa vytvárajú husté metliny jasnoružových kvetov, ktoré sú spočiatku sklonené a neskôr vzpriamené. Patrí medzi krásne a spoľahlivé druhy.
Elipsovité listy na spodnej strane purpurové, ktoré sa na zimu sfarbujú až do cviklova, má bergénia purpurová (Bergenia purpurascens). Aj kvety majú tmavú purpurovočervenú farbu, objavujú sa od polovice do konca jari. Stonky sú červenkastohnedé a dlhé až 45 cm.
Pestré výsadby
Keďže bergénie kvitnú v rovnakom období ako jarné cibuľoviny, výborne sa s nimi dajú kombinovať. Dobre vyzerajú aj v spoločnosti jemných srdcoviek či majestátnych pivoniek, doplnkový farebný koberec vytvárajú pre rôzne druhy tráv. Hlavne na slnečných stanovištiach sa totiž rýchlo rozrastajú do šírky a svojimi listami dokonale pokryjú celú plochu, čím zabránia burine v raste.
Bez problémov rastú aj v štrkových záhonoch, na okrajoch záhonov, menšie odrody s nižším súkvetím sa uplatnia v skalke či nádobách na balkónoch. Pri pestovaní v črepníku ju však nezabudnite občas prihnojiť a pravidelne polievať. Do predzáhradiek sú vhodné druhy s veľkými farebnými listami.
V letnom období pôsobia neutrálne, opäť zaujmú v jesenných záhonoch, keď sa listy mnohých odrôd začínajú vyfarbovať do červených odtieňov. Vhodnými partnermi sú v jeseni pre vysoké rozchodníky, astry, zlatobyle alebo veternice.
Jednoduché rozmnožovanie
Obľúbené odrody si môžete veľmi jednoducho rozmnožiť sami. Jeseň je najvhodnejšie obdobie na delenie starších trsov, ktoré môžete rozdeliť na niekoľko menších. Na jar rastliny rozmnožíte odrezkami podzemkov.
