Kvety

Pichľavá krása

Nemusíme sa ich ani dotknúť, aby sme vedeli, že sú niečím výnimočné. Príroda ich obdarila tŕňmi a pichľavými listami. Na záhonoch pôsobia divoko a neskrotne.

Na prvý pohľad sa zdá takmer nemožné harmonicky ich začleniť do trvalkových výsadieb. V spoločnosti vhodných partnerov sa však môžu stať atraktívnym doplnkom každej záhrady. Aj také sú bodliaky.

Rozmanitý kotúč

Hrozivé, tvrdé a pichľavé kotúče vzbudzujú na prvý pohľad rešpekt. Medzi najkrajšie a najstatnejšie patrí dvojročný kotúč obrovský (Eryngium giganteum), dorastajúci do výšky 90 cm. Bohato rozkonárené, sivozelené stonky sú ukončené valcovitými súkvetiami dlhými až 5 až 6 cm. Na rastlinách sú však najkrajšie široké ostnaté listene obklopujúce súkvetia. Na prvý pohľad takmer až surovo pôsobiaca rastlina sa dobre kombinuje s jemnými trsmi kavyľov (Stipa). Rastliny po odkvitnutí odumierajú a rozmnožujú sa výhradne semenom. Oveľa jemnejšie pôsobí vo výsadbách kotúč alpínsky (Eryngium alpinum) s jemne strihanými listeňmi. Celá rastlina má charakteristický oceľovomodrý nádych. Ich spoločným krížením vznikol zaujímavý záhradný hybrid – kotúč Oliverov (Eryngium x oliverianum), v ktorom sa zlúčila mohutnosť kotúča obrovského s elegantnými tvarmi kotúča alpínskeho. Podobný, ale menj nápadný je kotúč trojdielny (Eryngium tripartitum). Rovnko vysoká trvalka má síce podstatne menšie súkvetia a drobné, menej nápadné listene, ale bohato rozkonárené rastliny pôsobia na záhone ako nádherný pichľavý závoj. Od ich susedov sa očakáva, že nechajú vyniknúť ich výnimočnú a dominantnú štruktúru. Uprednostňujeme neutrálne pozadie, vhodné sú kombinácie s nízkymi, kompaktnými trvalkami s nenápadnou štruktúrou. Vhodne sa dopĺňajú s kocúrnikom, šalviou, ľanom žltým, nízkymi odrodami ľaliovky alebo čistecom. Všetky kotúče sú buď dvojročné rastliny, alebo trvalky, ktoré po krátkom čase odumierajú alebo sa badateľne znižuje ich estetická hodnota. Zo zberateľského hľadiska je zaujímavých mnoho ďalších druhov, ale väčšina z nich nie je v našich klimatických podmienkach mrazuvzdorná.

Nádherný akant

Napriek tomu, že v skutočnosti by sme sa na listoch akantu tŕnitého (Acanthus spinosus) príliš nepopichali, ich tvar pripomína pichľavé rastliny. Pochádza, podobne ako ostatné druhy, zo Stredomoria. Pravidelne a spoľahlivo kvitne aj v našich klimatických podmienkach. Impozantné súkvetia môžu síce pri niektorých formách dosahovať výšku až 175 cm, väčšinou však dorastajú do výšky 100 až 120 cm a zostávajú atraktívne až do neskorých jesenných dní. Ďalším bohato kvitnúcim druhom je akant dlholistý (Acanthus hungaricus), ktorý je nižší a na záhone pôsobí jemnejšie. Súkvetia vysoké 80 až 100 cm rozkvitajú v júni. Treticu najpoužívanejších druhov uzatvára akant mäkký (Acanthus mollis), ktorého listy nemajú taký výrazne pichľavý vzhľad ako spomínané druhy, ale nádherný ornamentálny tvar. Na rozdiel od prechádzajúcich nezaprie svoj stredomorský pôvod. V našich klimatických podmienkach rozkvitá len ojedinele a nádherné listy zostávajú na rastlinách svieže a zelené, až kým ich nezničia mrazy. Akant mäkký sa pestuje ako trvalka okrasná listom. Na trhu je niekoľko zaujímavých foriem líšiacich sa práve ich tvarom a veľkosťou. Jedna z najzaujímavejších je odroda ‚ollard’s Gold’, ktorej listy majú počas pučania nádherný zlatistý nádych. Na rozdiel od základného druhu sa odporúča pestovať v nádobách a prezimovať v miestnosti bez mrazu. Všetky druhy akantu sú výrazne štrukturálne rastliny a vo výsadbách ich kombinujeme s farebne a tvarovo menej výraznými trvalkami. Ich stredomorský pôvod prináša do záhrady nádych subtropickej exotiky a počas kvitnutia si ľahko obháji svoje dominantné postavenie priťahujúce pozornosť. V záhradách sa môžu použiť ako solitéry, kostrové trvalky na záhonoch alebo v kombinácii s trávami. Extrémne tuhé zimy môžu rastliny poškodiť.

Divoký gigant

Na prvý pohľad divoký a mohutný ostropes obyčajný (Onopordum acanthium) sa presadil v klasických anglických záhradách a možno práve vďaka svojej nespútanosti sa stal obľúbeným záhradným gigantom. S obľubou sa používal v popredí starých múrov, ale aj ako dominanta v trvalkových záhonoch. Pri použití v záhrade treba starostlivo zvážiť jeho úctyhodné rozmery, počas kvitnutia dosahuje výšku 180 cm, ale predovšetkým aj vhodný typ výsadby. Uplatnenie nachádza v pestrých trvalkových výsadbách stepného charakteru, v spoločnosti mohutnejších susedov. Vhodnými partnermi sú divozel (Verbascum bombyciferum), juka (Yucca), železník (Verbena bonariensis), katran prímorský (Crambe maritima), rebríček (Achillea filipendulina), sápa záhradná (Phlomis russeliana), santolina (Santolina), levanduľa (Levandula). Z cibuľovín sú to mohutné cesnaky či fakľa (Eremurus). Ostropes obyčajný patrí medzi dvojročné rastliny. Pestovanie sa začína júlovou sejbou priamo do pôdy. Na kvitnúce rastliny sa môžeme tešiť v nasledujúcom roku. Rastliny sa spravidla ďalej rozširujú samovýsevom. Odkvitnuté súkvetia sa odporúča odstrániť, aby neprišlo k nežiaducemu rozšíreniu. Na zachovanie porastu ponecháme len niekoľko výhonkov. Takýto spôsob pestovania predpokladá vhodný typ výsadby, pri ktorom neprekáža, že sa rastliny samovýsevom „sťahujú“. Druhou možnosťou je každoročné vysievanie alebo presádzanie na vopred určené miesto.

Viete, že…

… nádherné ornamentálne listy akantu očarili umelcov už v starom Grécku a ich podoba sa preslávila na známych korintských stĺpoch? Po stáročia predstavovali ideal krásy a dokonalosti. Takzvaný akantový ornament sprevádzal takmer všetky epochy európskeho výtvarného umenia, pričom sa neustále rozvíjal a zdokonaľoval.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Pozrite aj
Zatvoriť
Back to top button
Total
0
Share