Tricyrtis
Kvety tricyrtisu pripomínajú ľalie a pôsobia veľmi exoticky. Sú síce neveľké, zato veľmi dekoratívne. Táto rastlina je výnimočná aj tým, že začína kvitnúť vtedy, keď väčšina trvaliek už odkvitla. Tricyrtis patrí do čeľade ľalivoitých a vyniká nielen zaujímavou stavbou kvetov, ale aj výnimočnými farebnými kombináciami. Okvetné lístky sú dlhé približne tri centimetre, pričom vonkajšie lístky sa často odlišujú od svnútorných tvarom a zafarbením. Základná farba kvetov T. hirta je biela s fialovými alebo purpurovými škvrnami. Kvety T. formosa majú biely až fialový základ s podobnou kresbou. Medzi krížencami nachádzame celú škálu najrozmanitejších kombinácií týchto farebných odtieňov a tvarov okvetných lístkov. Ich krásu umocňuje nápadná blizna a tyčinky, ktoré s okvetnými lístkami často vytvárajú zaujímavý farebný kontrast. T. latifolia má široké okvetné lístky so žltým podkladom a jemnou purpurovou kresbou.
Kde ich pestovať
V záhradách uprednostňujú ľahký tieň až polotieň. Na chránených a vlhkých miestach alebo vo vyšších polohách ich môžeme pestovať aj na slnečných stanovištiach. Pôda by mala byť vlhká počas celého vegetačného obdobia. V našich podmienkach sú úplne mrazuvzdorné, ale prospieva im jesenné zakrývanie lístím, ktoré slúži ako zimná ochrana a obnovuje vrchnú humóznu vrstvu pôdy. Tricyrtis patrí medzi kyslomilné rastliny, na čo by sme mali myslieť nielen pri úprave pôdy, ale aj pri výbere vhodných partnerov. Nemusí byť len výzvou pre zberateľov, ale dokáže sa presadiť aj ako mimoriadne atraktívna záhradná trvalka. Všetky druhy majú nádherné, nežné, ale výrazné kvety. Ako prvý sa do Európy dostal Tricyrtis hirta. Tento atraktívny japonský druh si rýchlo našiel cestu do záhrad, rovnako ako jeho neskôr objavený príbuzný T. formosana, ktorý je jediným taiwanským zástupcom pestovaným v záhradách. Oba druhy sa veľmi podobajú a dnes sú v ponuke najčastejšie ich bezmenné krížence. Tieto pomerne mohutné rastliny s jemne ohnutými výhonkami dorastajú až do výšky jedného metra. V pazuchách listov, ktoré obopínajú stonku, sa v priebehu augusta začínajú objavovať prvé kvety. Neúnavne kvitnú až do októbra, keď kvitnutie väčšinou ukončia prvé jesenné mrazy. Tretím najčastejšie pestovaným druhom je T. latifolia s nápadne širokými listami. Na rozdiel od predchádzajúcich rozkvitá už koncom júla.
Rastú aj v prírode
Väčšina druhov rastie v prírode vo vlhkých lesoch a popri lesných potokoch, ale vyskytujú sa aj na kamenistých stráňach a na okrajoch lesov. T. formosana rastie od tropických dažďových pralesov až po ihličnaté lesy vo výške 3 000 metrov nad morom a rovnako rozšírený je aj T. hirta. Oba vykazujú ekologickú toleranciu, vďaka ktorej sa základné druhy aj krížence dajú veľmi jednoducho pestovať.
Náš tip
Vhodnými partnermi sú rôzne odrody funkií, kyslomilné paprade alebo ostrice. Z trvaliek ju dobre dopĺňa pôdopokryvná Tiarella alebo krpčiarka (Epideum). Z vysokých druhov sú dobrými spoločníkmi kokoríky (Polygonatum), čemerice (Helleborus) alebo jesenné veternice (Anemone).
