Gardénia
Gardénie svoje kúzlo nestratili ani v súčasnosti. Destiláciou ich kvetov sa získava vonný olej na výrobu parfémov a do módy opäť prichádza aj ich pestovanie v interiéri.
Rod gardénia patrí do čeľade Rubiaceae – marenovité. Do tohto rodu zaraďujeme vyše sto druhov drevín – prevažne krov. Ich domovom sú tropické a subtropické krajiny. Táto rastlina dostala pomenovanie po botanikovi, lekárovi a viceprezidentovi Londýnskej kráľovskej akadémie Alexandrovi Gardenovi.
Vo voľnej prírode gardénie vytvárajú nepreniknuteľné krovité húštiny na brehoch riek, kde dorastajú do výšky až šesť metrov. Na našom trhu sú bežne dostupné malé kríčky vysoké do tridsať centimetrov. V domácnostiach a skleníkoch sa najčastejšie pestuje Gardenia jasminoides – gardénia jazmínovitá. Táto na rozdiel od ostatných druhov rastúcich vo voľnej prírode má pomerne bohaté dekoratívne olistenie. Listy sú kožovité, lesklé, zašpicatené, s dobre vyvinutou žilnatinou. Majú tmavozelenú farbu a veľkosť sedem a pol až desať a pol centimetra. Hlavnou okrasou všetkých druhov sú jednotlivo na koncoch konárikov umiestnené kvety, ktoré sa hojne objavujú najmä od mája do novembra a príležitostne aj v inom období. Plné kvety nádherne voňajú, už názov hovorí, že ide o vôňu jazmínu. Sú snehovobielej farby a ich veľkosť môže byť až sedem a pol centimetra. Plodom je mnohosemenná rebrovitá bobuľa, ktorá obsahuje dva až štyri centimetre veľké, ploché, tvrdé, dobre klíčivé semená.
Gardénie pochádzajú z teplých oblastí a preto majú veľké nároky na teplo. V zime počas vegetačného pokoja by teplota nemala klesnúť pod 10 °C, inak môžu odumrieť. Niektoré druhy znášajú aj nižšie teploty, ale len počas krátkeho obdobia. Optimálna teplota pre ich pestovanie je 24-26 °C, ale najmä v lete by sme mali zabezpečiť vyššiu vzdušnú vlhkosť. Hlavne počas vegetačného obdobia majú veľmi veľké nároky na vlahu. Vo voľnej prírode sú schopné zabezpečiť si dostatok vody hlbokým koreňovým systémom, čo však pri ich pestovaní v črepníkoch nie je možné. Zalievať by sme ich mali mäkkou, napríklad dažďovou vodou. Vyhovuje substrát zložený z listovky, kvalitnej záhradnej zeminy, rašeliny a piesku v pomere 1:1:2:2:3. Neznášajú vysoký obsah vápnika v pôde, z tohto dôvodu by sme ich mali hnojiť kyslými kvapalnými hnojivami, ktoré pridávame do vody každých štrnásť dní.
Počas rastu gardénie dobre znášajú rez. Na tomto mieste si treba uvedomiť, že kvitnú na terminálnych výhonkoch a preto kombinácia silného spätného rezu a zaštipovania je viac než potrebná. Pri častom zaštipovaní by však rastlina nemusela vytvárať kvety. Kompaktný tvar rastliny získame, ak silný rez urobíme na začiatku vegetačného obdobia, veľmi vyčnievajúce výhonky odstránime v marci a bežné skracovanie a zaštipovanie vykonáme až po odkvitnutí.
Rozmnožuje sa vrcholovými stonkovými odrezkami, dlhými osem až desať centimetrov, s aspoň dvomi pármi listov. Odrezky vysadíme do črepníka, dobre ich zalejeme a prikryjeme polyetylénovým vrecúškom.
V bytoch sú gardénie často napádané červcami, puklicami a sviluškami. Tieto sa najčastejšie odstraňujú postrekom systémovým insekticídom. Na niektoré postreky sú však citlivé, preto je vhodné použiť napríklad mydlový roztok, ktorým potrieme napadnuté miesta, chvíľku necháme pôsobiť a následne umyjeme celú rastlinu prúdom tečúcej vody.
Pôvodne divo rastúce formy majú kvety jednoduché, väčšina vyšľachtených odrôd je plnokvetá. Medzi najznámejšie a najviac odporúčané plnokveté odrody patria „August Beauty“, „Mystery“ a „Veitchii“. Veľmi dekoratívnou odrodou je aj odroda „Radicans“. Táto odroda, pochádzajúca z Japonska, je popínavá a má zakrpatený miniatúrny tvar. Dosahuje výšku tridsať až štyridsať centimetrov a šírku približne deväťdesiat centimetrov. Kvety veľké dva a pol centimetra sú bielej farby. Listy sú veľmi úzke a dlhé dva a pol centimetra.
Celkovo dobre znášajú pestovanie v teplejších bytoch, preto sú vhodným doplnkom rozširujúcim sortiment črepníkových rastlín pestovaných v interiéri.
