mak vlčíAk ste niekedy videli veľké rozkvitnuté pole úžitkového maku, určite vás zaskočilo svojou nežnou krásou. Podobne očarujúco na väčšinu z nás pôsobia aj červené kvety divého maku, ktorý patrí medzi najkrajšie lúčne kvety, hoci zároveň je to veľmi vytrvalá burina.

Krásu a odolnosť divého maku vlčieho (Papaver rhoeas) využili šľachtitelia, vďaka ktorým dnes máme k dispozícii množstvo odrôd záhradných makov. Sú to jednoročné rastliny dorastajúce do výšky okolo 60 až 100 cm. Kvitnú v júni a júli a ich kvety môžu byť jednoduché aj plné, v odtieňoch červenej, ružovej až oranžovej farby, bývajú však aj biele, prípadne s farebným okrajom.

Aj z maku siateho (Papaver somniferum) bolo vyšľachtených viacero odrôd s veľkými kvetmi, ktorých priemer dosahuje až 15 cm. Takisto majú rôzne farby od bielej až po tmavofialovú a sú plné i jednoduché, niekedy so zvlneným okrajom. Kvitnú zvyčajne v júni až júli.

Tieto jednoročné rastliny najlepšie vyniknú vo veľkých skupinách a uplatnia sa najmä v neformálnej výsadbe. Veľmi dobre sa rozmnožujú samovýsevom.

Vytrvalé druhy

Pre nenáročnosť pestovania sú však v záhradách obľúbenejšie vytrvalé druhy okrasných makov. Patrí k nim mak východný (Papaver orientale) a mak záhradný (Papaver pseudoorientale). Oba druhy dorastajú do výšky okolo jedného metra a majú veľké kvety s priemerom okolo 15 cm. Zvyčajne majú uprostred čiernu škvrnu.

K vytrvalým druhom patria aj vzrastom oveľa menšie druhy, napríklad Papaver alpinum, ktorý má výšku len 8 až 12 cm. Máva žlté, oranžové alebo biele kvety. Papaver atlanticum je o niečo vyšší, môže mať až 40 cm. Typické preň sú oranžovočervené kvety. Mak holý (Papaver croceum) sa pestuje ako dvojročka. Vyhľadávaný je pre dlhé obdobie kvitnutia, čo býva od mája až do septembra. Kvety majú rôzne pastelové odtiene, no môžu byť aj výrazne oranžové a žlté. V závislosti od odrody sú vysoké 25 až 60 cm. Tieto nižšie maky môžete vysadiť do skaliek či štrkových polí, kde bez problémov prežijú aj dlhšie obdobia sucha.

Mak východný

V záhradách sú jednoznačne najobľúbenejšie maky východné. Málokto totiž odolá ich veľkým kvetom, ktoré môžu byť jednoduché, plné, strapaté, akoby poskladané či pokrčené. Kvitnúť začínajú už v máji a posledné dokvitajú v júli. Paleta ich farieb je skutočne široká, od bielej cez rôzne odtiene ružovej, červenej a fialovej. Rastliny dosahujú výšku okolo jedného metra, no môžu byť aj vyššie.

Ako ich kombinovať

Pretože veľkokveté maky sú mohutné rastliny, môžu sa pestovať ako solitéry. Ešte krajšie vyzerajú vo väčších skupinách, musíte im však vydeliť dostatok miesta. Keďže tieto trvalky po odkvitnutí rýchlo odumierajú, zmiznú nielen kvety, ale aj listy, treba ich vysádzať s takými druhmi, ktoré medzery po nich dôkladne zakryjú. Vhodné sú k nim malé listnaté kríčky, ako napríklad drobnokveté odrody ľubovník (Hypericum), tavoľník japonský (Spiraea japonica), bradavec (Caryopteris),  perovskia (Perovskia). Spoločnosť im môžu robiť aj trvalky, ktoré v čase kvitnutia makov ešte len pučia, ako ú neskoré odrody rozchodníkov, floxov, vhodné sú aj nižšie druhy tráv.

Pestovanie

Najdôležitejšie pre väčšinu makov je slnečné stanovište a priepustná zemina. Len odrody s fialovými a purpurovými kvetmi radšej vysaďte do mierneho tieňa, aby ich farba nevybledla. Maky sú nenáročné, neprekáža im sucho ani pôda chudobná na živiny. Napriek tomu sa odporúča aspoň raz za rok ich prihnojiť. Na dobrý vývin rastlín je dôležitý dostatok vápnika v pôde, ktorý dodajte ešte pred výsadbou rastlín. Vytrvalé druhy nemajú rady presádzanie, rozmnožiť si ich môžete v septembri koreňovými odrezkami.

Rozmnožovanie vytrvalých makov

1.) Rastlinu opatrne vykopte rycími vidlami. Dávajte pozor, aby ste korene nepolámali, lebo sú veľmi krehké. Zbavte ich pôdy a zvyšky opláchnite pod tečúcou vodou. Môžete ich aj namočiť do vedra s vodou.
2.) Ostrým, čistým nožom oddeľte korene od materskej rastliny. Použite rovné, ale iba zdravé korene.
3.) Narežte ich na kúsky dlhé asi 5 cm. Vysaďte do črepníkov, polejte a uložte do miestnosti, kde nemrzne.