Ľalie patria medzi najpôvabnejšie v lete kvitnúce rastliny. Ich vysoké štíhle stonky nesú kvety očarujúcich farieb, mimoriadnej rozmanitosti a exotických tvarov. Niektorým vyhovuje skôr polotieň pod korunami stromov, ale väčšina uprednostňuje slnečné polohy.
Nádherné kvety rastúce jednotlivo alebo v strapcovitých súkvetiach majú rôzne farebné odtiene, od bielej, žltej, oranžovej, červenej až purpurovej farby. Často bývajú aj viacfarebné či škvrnité, silno voňajúce, ale i bez vône. Výška rastlín sa pohybuje medzi 35 cm až 2 m. Najskoršie druhy začínajú kvitnúť v máji, najneskoršie v septembri.
Sú to vynikajúce rastliny na záhony a ako krásne sprievodné rastliny ruží. Niektoré z menších druhov sa môžu použiť na zvýšenie farebnosti skalky v lete, keď už väčšina skalničiek ukončila kvitnutie. Veľmi pekne vyzerajú aj vysadené v nádobách.
Väčšina ľalií rastie na ľahších, priepustných pôdach. Candidum hybridy majú radšej zásadité pôdy na priamom slnku, orientálne hybridy vyžadujú pôdu bez obsahu vápnika alebo pestovanie v nádobách, v substráte pre vresovcovité rastliny. Americkým hybridom najviac vyhovujú zasa vlhké podmienky. V záhradách sa však najviac pestujú ázijské a rúrkovité hybridy. Najkrajšie sú orientálne hybridy, ale neznášajú naše vlhké zimy.
Vysádzanie cibuliek
Najvhodnejšie obdobie na vysádzanie a presádzanie cibúľ je september a október, keď pri výsadbe do voľnej pôdy stihnú do zimy dobre zakoreniť. Ľalie, ktoré vytvárajú korene aj zo stoniek, ako aj z podcibulia a neskoro kvitnú, môžeme sadiť aj na jar. Cibule vysádzame do hĺbky dvaapolnásobku jej výšky do dobre pripravenej priepustnej pôdy. Ľalia biela (Lilium candidum) vyžaduje nad cibuľou vrstvu pôdy hrubú iba 2,5 cm a sadiť sa má koncom leta. Ani jeden druh neznáša čerstvý maštaľný hnoj. To isté platí aj o vyslovene suchom, horúcom stanovišti a suchej pôde. Nehodia sa pre ne extrémne zásadité alebo silne kyslé pôdy. Pri presádzaní ľalií oddelíme staré korene a stonky zrežeme na polovicu. Na jednom stanovišti vydržia 5 až 7 rokov.
Rozdelenie ľalií
V závislosti od ich pôvodu, predkov a typu kvetov sa rozdeľujú do deviatich skupín:
1. Ázijské hybridy pochádzajúce z Lilium cernuum, L. davidii a iných.
2. Martagon hybridy – krížence L. martagon a L. hansonii
3. Candidum hybridy – krížence L. candidum a L. chalcedonicum
4. Americké hybridy
5. Longiflorum hybridy – krížence L. longiflorum a L. formosanum
6. Rúrkovité hybridy
7. Orientálne hybridy pochádzajúce z japonských druhov
8. Ostatné hybridy
9. Botanické druhy a ich formy
Možnosť výberu máme z vyše 80 druhov a tisíc hybridov, ktoré lepšie znášajú rozmanité podmienky, preto je ich pestovanie jednoduchšie.
Predstavujeme nové ľalie – orientpety
Dnes sa pestujú v prevažnej miere len hybridné ľalie – krížence medzi jednotlivými príbuznými druhmi a krížence už vyšľachtených odrôd. V posledných rokoch počet noviniek hlavne v skupine ostatných hybridov začal narastať, zvlášť v dvoch podskupinách, a to označovanej ako LA hybridy (Lilium longiflorum x ázijské hybridy), ktoré sú šľachtené väčšinou na rezanie a OT hybridy alebo orientpety (rúrkovité a orleánske hybridy x orientálne hybridy).
Orientpety sú ľalie nevšednej krásy, niektoré dosahujú do výšky 2 až 2,5 m. Spája sa v nich krása orientálnych hybridov s odolnosťou čínskych a orleánskych hybridov proti fuzarióze (hniloba podcibulia). Na stonke v júli a v auguste rozkvitá tridsať i viac kvetov.
Prvé orienpety sa objavili už v 50. rokoch minulého storočia v USA, neskôr Holandsku a na Novom Zélande. Ani Slovensko nie je pri ich šľachtení postavené bokom. Anton Mego, ktorý sa zaoberá šľachtením čínskych a orleánskych hybridov a orientpetov vyšľachtil ľalie, ktoré sú známe nielen v Európe, ale aj v Severnej Amerike. Jeho výpestky dominujú na každej výstave, ktorej sa zúčastní, či už je to v Českej republike, alebo v Poľsku.
Ako si ľalie môžeme rozmnožiť
Ľalie môžeme rozmnožovať stonkovými pacibuľkami, šupinami, semenami, alebo Lilium pardalium a americké hybridy jednoduchým delením. Na rozmnožovanie používame len zdravé rastliny.
Pacibuľkami a dcérskymi cibuľkami
Druhy ako ľalia tigrovaná (L. tigrinum), ľalia cibuľkonosná (L. bulbiferum) a ich hybridy vytvárajú v pazuchách listov stonkové pacibuľky a na báze starej kvetnej stonky dcérske cibuľky. Pacibuľky oddelíme, keď sú uvoľnené a začínajú opadávať, a ďalej pestujeme v nádobách, rovnako aj dcérske cibuľky. Nasledujúcu jeseň buď vysadíme von celý obsah nádob, alebo jednotlivé cibule vysadíme do črepníkov. Ľalie vzídené z väčších pacibuliek môžu rozkvitnúťuž budúcu sezónu.
Semenami, šupinami a delením
Zo semien získame bujné rastliny bez vírusov, ale vyžaduje to dlhý čas. Longiflorum hybridy sa týmto spôsobom rozmnožujú ľahko. Semená vysevame do hĺbky 1 cm čo najskôr po dozretí – koncom leta alebo začiatkom jesene, do črepníkov asi 10 cm hlbokých, naplnených rašelinovým substrátom alebo zeminou na výsevy. Sejeme riedko a substrát zasypeme jemným štrkom. Črepníky umiestnime do studeného skleníka alebo pareniska. Semená niektorých ľalií vyklíčia o 2 až 6 týždňov, iným to môže trvať celé mesiace. Vyklíčené semenáčiky necháme prvý rok v pôvodnej nádobe a prihnojujeme ich tekutým hnojivom. Po vytvorení dvoch listov ich môžeme presádzať do hlinitého substrátu a do väčších nádob. V pazuchách listov sa vytvárajú stonkové pacibuľky a na báze starej kvetnej stonky dcérske cibuľky. Dopestovanie mladých rastlín vhodných na vysádzanie na záhon trvá podľa druhu jeden až tri roky.
Vonkajšie šupiny oddelíme z cibúľ a vysadíme do črepníkov so zmesou piesku a perlitu tak, aby jedna tretina vyčnievala. Črepník prikryjeme plastovým vreckom. Substrát udržiavame vlhký a teplotu 10-15 °C. Nové cibuľky sa začnú vytvárať o 8-10 týždňov. Keď sa objavia malé listy, opatrne ich oddelíme a vysadíme do črepníka. Z každej šupinky sa môže vytvoriť niekoľko nových cibuliek. Väčšinou trvá niekoľko rokov, kým začnú kvitnúť.
Delením sa rozmnožujú takmer všetky druhy, pretože to zariadila príroda sama. Veľké cibule vytvárajú dve až tri menšie, ktoré sa po niekoľkých rokoch od materskej oddelia. Keď sú cibule zdravé a necháme ich na jednom mieste, rozmnožuje sa týmto spôsobom porast síce pomaly, ale stále.
Čo ľaliam škodí
Zo živočíšnych škodcov sú to myši a hraboše, ktoré cibule často zožerú. Špargľovník ľaliový, listové vošky a mucha kladú vajíčka do púčikov. Z hubových a baktériových chorôb je to baktériová hniloba listov, fuzárium cibúľ, hniloba cibúľ a botrytída. Najnebezpečnejšie sú vírusové ochorenia. Proti nim bojujeme šľachtením odrôd na odolnosť.
Ošetrovanie
Počas vegetácie nepotrebujú mimoriadnu starostlivosť. Okrem odstraňovania burín a občasného prihnojovania, hlavne starších porastov, je najdôležitejšie zavlažovanie, najmä vtedy, keď pri vyšších letných teplotách sú veľké straty vyparovaním. Dávame však pozor, aby sme nezamokrili listy. Ak nechceme získať semená, starostlivo odstraňujeme z rastlín odkvitnuté súkvetia.
Dobré rady, ktoré sa zídu
– cibule kupujte hneď, ako sa objavia v nákupných centrách. Pretože nemajú pevné obalové šupiny, chýba im ochrana proti vyschnutiu. Znížite tak možnosť ich poškodenia uskladnením.
– aj keď nie je záruka, že z najväčších cibúľ vyrastú tie najkrajšie kvety, napriek tomu nekupujte veľmi malé cibule ani zle vyvinuté. Vyberajte cibule rovnaké, nepoškodené.
– keď si ľaliami chcete skrášliť byt, dajte pozor, aby ste neobtrel kvetmi o oblečenie alebo nábytok, pretože ich peľ sa zrelých peľníc sype a ťažko sa odstraňuje a navyše farbí. Zabránite tomu tak, že nezrelé tyčinky postriekate lakom na vlasy alebo ich odstránite.
– ak chcete dosiahnuť najkrajší efekt hneď prvý rok, vysaďte veľké cibule do pôdy obohnanej humusom. Použite skupinovú výsadbu do jamiek s plochým dnom s priemerom 30 až 60 cm. Na dno každej jamky pridajte najskôr hrsť hrubého piesku, na ktorý položíte tri cibule do trojuholníka. Zabezpečíte si tak atraktívne usporiadanie kvetov.
– pri výsadbe cibúľ vyšších odrôd môžete k nim zapichnúť krátky kolík. Keď ľalia vyrastie, vymeníte nízku oporu za vyššiu. Nezapichujte ho však veľmi blízko cibule, pretože stonky nemusia rásť rovno nahor a kolík môže poškodiť cibuľu.
