Nátržník
Široký rod nátržníka (Potentilla), trvalky s peknými kvetmi jasnožltej, bielej, červenej a ružovej farby a výraznými tmavozelenými až sivozelenými listami, pozostávajúcimi z piatich podlhovastých lístočkov, kvitne do neskorého leta. Je to opadavý a úplne mrazuvzdorný ker.
Vysoké odrody sú vhodné na živé ploty, nízke, zakrpatené zasa vyniknú v skalke. Darí sa im na slnku v priepustnej pôde. Ak však chceme, aby sa odrody s červenými a ružovými kvietkami výraznejšie sfarbili, v horúcich dňoch ich trošku pritienime. Inak kvety sú veľké asi dva a pol centimetra a majú plochý, tanierovitý tvar.
Kríčkovité nátržníky rozmnožujeme na jeseň semenami, vyšľachtené v lete bylinnými a polovyzretými odrezkami, ostatné formy na jar a jeseň delením trsov.
Mimoriadne pôvabný živý plot z kríčkovitých foriem nátržníka krovitého – (Potentilla fruticosa). Je nižší, ale jeden hustý ker dorastie až do šírky jeden a pol metra. Môžeme ho strihať, alebo nechať voľne rásť.
Na strihaný živý plot vysádzame sadenice v jeseni, a to do radu na vzdialenosť dvadsať až päťdesiat centimetrov. Potom ich skrátime do výšky pätnásť až dvadsať centimetrov nad zemou. V ďalších rokoch skracujeme nové prírastky v období vegetačného pokoja na dvadsať centimetrov, slabšie iba na desať centimetrov. Súčasne úmerne skrátime aj bočné výhonky. Ak živý plot dosiahne zhruba tri štvrtiny predpokladanej výšky, striháme ho každý rok dvakrát počas vegetácie; prvý raz koncom mája a začiatkom júna a druhý raz v auguste. Keďže rezom sa z pôdy odčerpávajú živiny, nesmieme zabúdať na prihnojovanie.
Voľne rastúci živý plot z nátržníka je menej prácny a okrem toho rozkvitnutý je veľmi príťažlivý. Sadenice vysádzame na vzdialenosť päťdesiat až sto centimetrov a nadzemnú časť po vysadení skrátime asi o tretinu dĺžky. Ďalšie ošetrovanie spočíva už iba v okopávaní, vyplievaní buriny, prihnojovaní a neskôr v zmladzovaní.
