Medzi najčastejšie pestované a záhradkármi stále obľúbené kvety patria konvalinky (Convallaria majalis). Stretávame sa s nimi nielen vo voľnej prírode, kde sú na mnohých územiach chránené, ale aj v záhradách a predzáhradkách. Tu tvoria podrast na miestach, kde sa nedarí iným rastlinám. Rozkvitnuté koberce konvaliniek sa často stávajú aj súčasťou mestskej zelene.
Už v staroveku ich pestovali v kláštorných záhradách, pretože sa tradovalo, že kytica konvaliniek prináša šťastie v láske. Azda preto sa z nich dnes zhotovujú aj svadobné kytice. Snehobiele, zvončekovité kvietky boli obľúbené nielen v stredoveku, ale aj pri tvorbe anglických prírodokrajinárskych parkov koncom 18. a v 19. storočí. Vysoko hodnotené boli pre schopnosť vytvoriť súvislý porast, okrasný na jar kvetmi, v lete dekoratívnym olistením a v jesennom období oranžovočervenými plodmi. V zahraničí sú bežnou súčasťou sortimentu rezaných kvetov. Narezané zväzky kvetov môžeme aj sušiť, a tak pri troche tvorivosti sa môžu stať dekoráciou v interiéri. U nás sa konvalinky darovávajú ku Dňu matiek. Dajú sa výborne narýchliť počas celého zimného obdobia. V pôde majú plazivé podzemky, z ktorých vyrastajú v jarnom období mäsité puky. Nároky na pestovanie sú minimálne. Vyžadujú vlhkú pôdu s obsahom listovky. Pri výsadbe dbáme na to, aby nedošlo k príliš intenzívnemu rozrastaniu. Volíme miesto pod skupinami stromov alebo krov. Ideálne sú miesta, kde sa nedarí trávnatým plochám z dôvodu vysokej vlhkosti pôdy alebo zlých svetelných pomerov. Vhodné sú medzery medzi múrom a chodníkom. Konvalinky môžeme vysádzať aj do terakotových nádob. Poslúžia ako dočasná dekorácia balkóna, terasy alebo vstupu do domu. Zaujímavo pôsobia vysadené spolu s cibuľovinami, ktoré kvitnú ako prvé. Pri výsadbe je dôležité nezabudnúť na drenáž.
Najjednoduchším spôsobom rozmnožovania je delenie trsov. Takto získame kvitnúce rastliny už v budúcom roku. Vzdialenosť od seba by mala byť aspoň dvadsať centimetrov. Pri výsadbe je vhodné zapracovať do pôdy piesok. Dobre rastie v susedstve marinky voňavej (Asperula odorata) alebo kopytníka európskeho (Asarum europaeum). V súčasnosti je známych niekoľko odrôd. Asi najznámejšia a aj u nás pestovaná je ružovokvitnúca „Rosea“. Mnoho záhradkárov pozná aj veľkokveté konvalinky „Grandiflora“ a plnokveté odrody, najznámejšia je „Plena“. Vo švajčiarskych parkoch sa objavili konvalinky, ktoré majú dekoratívne pásikované listy. Zaujímavá je odroda „Hofheim“ alebo „Striata“ a Lincata.
Celá rastlina je prudko jedovatá pre ľudí aj pre zvieratá. Zvlášť lákavé, preto nebezpečné pre deti sú červenkasté bobule. Nemali by sa preto pestovať na miestach, kde sa hrajú deti. Konvalinky obsahujú glykozid konvalatoxín a mnohé ďalšie, ktoré vplývajú na činnosť srdca a vo väčšom množstve spôsobujú arytmiu a smrť. Účinky konvaliniek sa využívajú podobne ako účinky náprsníka (Digitalis purpurea) vo farmácii pri ochoreniach srdca. Tu treba upozorniť, že jedovatá je aj voda, v ktorej bola konvalinková kytica.
Význam a použitie konvaliniek je naozaj všestranné. Pri minimálnych nárokoch na pestovanie je vhodná pre každého záhradkára. Milovníkom kvetín poskytuje každoročne veľkolepý obraz.
