Levízia

Medzi veľmi obľúbené a stále žiadané skalničky patria levízie (Lewisia). Existuje šestnásť botanicky čistých druhov, ktoré sa delia do troch skupín.

Pochádzajú zo západných oblastí Severnej Ameriky, severnej Kalifornie, suchých oblastí Sierry Nevady a najmä z Yosemitského národného parku, ktorý sa dá nazvať domovom levízií. Na jeho území a v okolí rastie sedem druhov.

Sú to na pestovanie pomerne náročné rastliny, ale pri splnení ich základných životných požiadaviek dobre rastú a každý rok aj bohato kvitnú. Stanovište, na ktorom ich pestujeme, má byť dopoludnia slnečné, popoludní, naopak, tienisté. Najlepšie sa im darí, ak sú vysadené vo zvislých škárach medzi kameňmi skalky, aby voda pri ich polievaní alebo pri dažďoch mohla ľahšie odtekať a rastliny nezahnívali. Ak ich chceme pestovať na rovine medzi kameňmi, vopred im pripravíme dobre drenážovaný podklad, vytvorený z najmenej tridsaťcentimetrovej vrstvy hrubšieho nevápenatého štrku. Doplníme výživnou neutrálnou až mierne kyslou pôdou(bez zvyškov vápna!) zloženou z troch dielov mačinovky, jedného dielu staršieho kompostu, jedného dielu ostrého riečneho piesku a jedného dielu drobnej kamennej drviny. Do tejto dobre premiešanej zmesi potom plytko vysadíme levízie a celé okolie, no hlavne okolo kŕčka, zasypeme centimetrovou vrstvou drobného štrku. Zabránime tak zahnívaniu kŕčka a napokon aj uhynutiu celej rastliny, pretože nadmerné alebo stále vlhko im veľmi škodí. Polievame opatrne, a to skoro ráno alebo večer mäkkou, dažďovou vodou. Za slnečného počasia nikdy nepolievame, lebo mokré rastliny slnko popáli. V priebehu vegetácie, najmä pred kvitnutím, pridávame do zálievky niektoré tekuté hnojivo. Pri dlhotrvajúcich dažďoch, najmä ak je mokrá zima, zakryjeme levízie tabuľkou skla alebo fóliou, lebo mokro škodí predovšetkým tým druhom, ktoré po odkvitnutí „zaťahujú“ a vyžadujú v tomto období úplne sucho. Niektoré druhy vytvárajú bočné ružice v dôsledku čoho menej kvitnú a majú sklon k zahnívaniu koreňov. Preto tieto ružice včas odstránime, obyčajne na jar ešte pred nasadením pukov. Aby poranené miesta na kŕčku nezahnívali, zasypeme ich prachom z dreveného uhlia.

Levízie rozmnožujeme najmä zo semien, ktoré vysievame hneď po ich dozretí, prípadne v januári až vo februári, do misiek. Klíčia po premrznutí a polievame ich odspodu. Po vyklíčení mladé rastlinky presadíme do malých črepníkov a približne po šiestich mesiacoch von na trvalé miesto. Väčšina druhov sa v skalke medzi sebou ľahko kríži, preto je dosť zložité získať pôvodné druhy. Ak chceme zachovať vzhľad i vlastnosti pôvodného druhu, niektoré krížence, ktoré nevytvárajú semená, rozmnožujeme bočnými ružicami alebo listovými odrezkami.

Medzi druhy, ktoré môžeme obdivovať v skalkách, patrí predovšetkým levízia kalifornská (Lewisia cotyledon), vždyzelený druh s pretiahnutými kopijovitými listami. Má viacero krásnych odrôd, kvitnúcich v pestrých pastelových farbách. Kvety môžu byť aj pásikované. Okrem tohto druhu sa v skalkách ešte pestuje levízia trváca (Lewisia rediviva), ktorá vyžaduje po odkvitnutí, čo býva koncom mája, a po zatiahnutí až do jesene sucho. Veľký ružový kvet sa otvára len na slnku. Nabielo kvitnú L. brachycalix a L. nevadensis a rozmnožujú sa semenom. L. tweedyi má kvet lososovej, krémovej alebo ružovej farby. Je to väčší vždyzelený druh, veľmi krásny a pôsobivý, ale veľmi chúlostivý na premokrenie. Preto je vhodnejší na pestovanie v takzvanom alpínkovom skleníku, kde je možné podľa potreby regulovať zálievku.