Stredobodom pozornosti v záhrade býva jazierko, ktoré púta krásou rastlín a životom v ňom. K najkrajším vodným rastlinám patria lekná (Nymphaea). Hoci jednotlivé kvety kvitnú len dva až sedem dní, sú to rastliny s najdlhším intervalom kvitnutia, ktoré začína začiatkom leta a končí neskoro v jeseni. Najviac kvetov je na nezatienených miestach s celodenným slnkom.
Lekno má bohatý koreňový systém. Korene vyrastajú z podzemku na spodnej časti, listové a kvetné stonky z čela podzemku. Listy sú najskôr pod vodou zvinuté do tvaru rúrok a po vyvinutí sa rozprestrú na hladine. Podzemok má schopnosť deliť sa, čo sa využíva na vegetatívne rozmnožovanie.
Naším domácim leknom je lekno biele. Vyšľachtené boli rôzne farebné odtiene, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou, tvarom kvetu, listov a odporúčanou hĺbkou vody nad podzemkom. Dodržanie odporúčanej hĺbky, dĺžka slnečného svitu a dobrá výživa, majú priamy vplyv na množstvo a veľkosť kvetov i listov.
Podmienky pestovania
Lekno nevyžaduje špeciálne podmienky, pokiaľ sme sa nerozhodli pestovať tropické druhy. Stredné a väčšie druhy môžeme pestovať v jazierkach vytvorených z fólie alebo z betónu, no dobre sa im darí aj v sudoch alebo vo vaniach. Betónové jazierka sú finančne náročné, ale dnes sa nemusia robiť hydroizolácie, pretože môžeme použiť vodovzdorné a mrazuvzdorné prísady do betónu. Malým, takzvaným trpasličím leknám postačí lavór, misa alebo iná nádoba.
Hĺbka jazierka závisí od potrieb rastlín. Lekná obľubujú stojatú, nekolísavú vodu. Ak má jazierko menšiu hĺbku ako deväťdesiat až stodvadsať centimetrov, čo je takzvaná zamŕzajúca hĺbka, je dobré, ak lekno dáme do nádoby, ktorú na zimu premiestnime do pivnice s teplotou 3 až 10 °C. Najvhodnejším je tvar lavórovitý, s kolmými stenami, s priemerom tridsaťpäť až šesťdesiat centimetrov a hĺbkou dvadsaťpäť centimetrov. Farba nádoby je pre lekno nepodstatná, ale z estetického hľadiska je vhodnejšia tmavšia. Biele a svetlé nádoby veľmi presvitajú cez vodnú hladinu a po čase pôsobia špinavým dojmom.
Sadenie
Skontrolujeme podzemok, korene, stopky kvetov a listov. Odstránime všetky nezdravé časti, teda nahnité korene, ožltnuté listy, plesňou napadnuté časti. V prípade, že sú korene nadmerne dlhé v pomere k veľkosti podzemku, skrátime ich na dvadsať až tridsať centimetrov. Ak má lekno zemný bal so zdravými koreňmi, môžeme ho bez úpravy zasadiť. Na dno nádoby dáme asi štyri centimetre hrubú vrstvu štrku zrnitosti päť až pätnásť milimetrov, dva centimetre piesku zrnitosti do päť milimetrov, osem centimetrov miešaného substrátu – záhradná zemina, rašelina, kompost, prezretý hnoj – v pomere 1:1:1:1. Dobre rozmiešaný substrát obohatíme priemyselným hnojivom NPK, na desať listrov substrátu pol decilitra hnojiva. Podzemok s koreňmi zasadíme tak, aby im v raste nič nebránilo a zasypeme asi osem centimetrov hrubou vrstvou substrátu. Vrstvy dobre utlačíme. Zasypeme dvojcentimetrovou vrstvou piesku a vrstvou kamienkov veľkosti pätnásť až dvadsaťpäť milimetrov. Posledná vrstva nemá priamy význam pre rastlinu, ale ak budeme v jazierku chovať ryby, tak práve táto vrstva im zabráni dostať sa k substrátu, ktorý by rozrušili a rozniesli po celom jazierku.
Zasadené lekno zalejeme vodou a ponoríme do jazierka na určené miesto. Listy po niekoľkých týždňoch dosiahnu hladinu vody a onedlho sa na nej objavia aj kvetné puky meniace sa na nádherné kvety. Asi po dvoch až troch týždňoch sa voda v jazierku zakalí. Neznamená to, že sme niečo zanedbali, alebo urobili zle. To si len voda hľadá rovnováhu. Najprv sa v nej rozmnožia malé krátke riasy. Akonáhle spotrebujú z vody prebytočné výživné látky, odumrú a padnú na dno. Voda je potom čistá, priezračná, hovorí sa tomu „zlatý rez vody“. Ten sa z času na čas poruší novým dopustením vody alebo dažďom.
Veľké dlhé riasy odstraňujeme obyčajne mechanicky. Lekno je veľkým lákadlom pre vošky, bežne ich zmývame prúdom vody na hladinu jazierka, kde sa stanú potravou pre ryby. Z rýb je najjednoduchšie chovať karasy závojnaté – závojnatky, ktoré nám okrem radosti urobia aj dobrú službu tým, že larvy komárov nemajú šancu zmeniť sa na bezočivý lietajúci hmyz. Počas vegetačného obdobia odstraňujeme odumreté listy a kvety, ktoré sa vťahujú späť pod vodnú hladinu, kde sa rozkladajú a padajú na dno.
Prihnojovanie
Aby rastliny dobre rástli a kvitli, hnojíme ich na jar pred ponorením do jazierka. Hnojivo sa musí uvoľňovať po celý čas vegetácie, preto je dobré, ak granule NPK zmiešame s jednoročným hnojom v pomere 1:1, vytvarujeme z nich guľôčky vo veľkosti vajca, ktoré zabalíme do dvoch až troch vrstiev novinového papiera. Ten umožní pomalé rozpúšťanie a čerpanie živín. Jamkovačom urobíme dierky na voľných miestach nádoby s leknom, zasunieme do nich guľôčky a doplníme tri vrchné vrstvy – zeminu, piesok, štrk. Na päť decimetrov štvorcových nádoby aplikujeme jednu až dve guľôčky, čo tiež závisí od mohutnosti rastliny.
