Krásne neznáme glejovky
Z veľkej rodiny glejoviek sa ich v okrasnom záhradníctve využíva pomerne málo. Druhy pochádzajúce zo Severnej Ameriky môžeme v našich klimatických podmienkach pestovať ako pomerne nenáročné trvalky. Ich príbuzné z Južnej Ameriky alebo Afriky patria medzi obľúbené prenosné rastliny. Zatiaľ čo svoj vedecký názov dostali po Asclépiovi, bohovi lekárstva, za slovenský vďačia mlieku podobnej tekutine, ktorá vyteká z poranených stoniek. Glejovky rozkvitajú v júni a kvitnú pomerne dlho. Originálne kvety postupne vystriedajú atraktívne plody. Všetky druhy sú jedovaté.
Sú čoraz obľúbenejšie
Milovníci kvetov z takmer 200-člennej rodiny glejoviek hľadajú stále nové druhy, ktoré by sa mohli uplatniť v okrasnom záhradníctve. Aj napriek tomu, že nemajú veľké nádherné kvety, sú výnimočné. Ich popularita stúpa s obľúbenosťou výsadieb prérijného typu, so zameraním na trvalky severoamerického pôvodu. Jedným z mimoriadnych druhov je Asclepias fascicularis s dlhými tenkými listami a bielymi súkvetiami. Obľubuje slnečné a suchšie stanovište, dorastá do výšky 1 m. V ponuke záhradníctiev sa častejšie objavuje glejovka mäsovočervená (Asclepias incarnata), ktorú s jej bielou formou ponúkajú pod obchodným názvom ‚Iceballet’. Na rozdiel od predchádzajúcich ide o typickú močiarnu rastlinu, ktorá by si zaslúžila viac pozornosti a priestoru v okrajových zónach jazierok. Záujmu pestovateľov neušla ani glejovka (Asclepias speciosa). Na prvý pohľad trochu podobná glejovke americkej, ale menší vzrast a jemnejší vzhľad je predpokladom oveľa širších možností jej uplatnenia. Dorastá len do výšky 50 až 100 cm a na slnečných stanovištiach s priepustnou pôdou patrí medzi mimoriadne spoľahlivé trvalky, ktoré pravidelne a bohato kvitnú. Osvedčila sa aj vo výsadbách v štrkových poliach.
Exotický gigant
Za najrozšírenejší druh môžeme považovať glejovku americkú (Asclepias syriaca). V našich záhradách sa stretávame prevažne s jej bieloružovou formou, avšak na pôvodných stanovištiach býva farebná paleta oveľa pestrejšia a prechádza od jemnej ružovej cez levanduľovú až po purpurovú. Darí sa jej na suchších stanovištiach a vďaka svojej nenáročnosti často splanieva a stáva sa z nej burina. Dorastá do výšky približne 1,2 m, v priaznivých podmienkach až 2 m. Ak rast rastlín neobmedzujeme, môže sa rozrastať do neobmedzenej šírky. Zaujímavá nie je len vzrastom, ale aj veľkými listami, dlhými až 20 cm. Úhľadné guľovité súkvetia rozkvitajú v pazuchách protistojných listov zdola nahor. Pozornosť priťahuje najmä nezvyčajný tvar drobných ružových kvetov, vďaka ktorým pôsobia rastliny pomerne exoticky. V záhradách sa uplatní najmä na prírodne pôsobiacich stanovištiach, kde jej môžeme poskytnúť dostatok priestoru.
Horúca kráska
Jemnejšie pôsobí o niečo menšia glejovka hľuznatá (Asclepias tuberosa). Od predchádzajúcej sa neodlišuje len menším vzrastom, ale predovšetkým žiarivooranžovou farbou kvetov. Môže dorastať do výšky 1 m, väčšinou však býva nižšia. Vyžaduje suchšie stanovište s priepustnou pôdou a znesie aj ľahšie pritienenie. Táto osvedčená a spoľahlivá trvalka sa výborne hodí aj na rezanie. Záhradnícke firmy majú v ponuke odrodu ‘Gay Butterflies’, ktorá je pestrou zmesou žltých, oranžových a červenooranžových odtieňov a dorastá do výšky 70 cm. Novinka ‘Hello Yellow’ je čisto žltá, dosahuje výšku 60 cm. Odrody glejovky hľuznatej sa pestujú zo semena a kvitnú až v prvom roku po sejbe. Na zimu sa odporúča tenká prikrývka z kompostu alebo suchej rašeliny.
Z črepníka do záhrady
Prednosťou glejoviek je, že kvitnú už v prvom roku po vysiatí. Podmienkou však je dostatočne skorá sejba – už na prelome januára a februára. Takýto skorý termín sa odporúča aj pri glejovke kurasávskej (Asclepias currasavica). Rastliny rozkvitajú ešte v tom istom roku, približne v júni, kvitnú až do konca vegetácie. V pazuchách listov sa objavujú stále nové súkvetia a neskôr ich vystriedajú typické štíhle plody. Glejovka kurasávska sa pestuje ako nenáročná prenosná rastlina už desiatky rokov a napriek prechodnému poklesu popularity sa znovu dočkala svojej renesancie. Okrem tradičných črepníkov nachádza uplatnenie na záhonoch, kde ju môžeme úspešne pestovať ako letničku. V poslednom období obohatilo trh niekoľko zaujímavých odrôd, z ktorých stojí za zmienku ‘Silky Gold’ so žltými kvetmi alebo horúca novinka ‘Beauty’ s výnimočnou tmavočervenou a jemne žltou, takmer bielou kombináciou kvetov. Typické farby základného druhu sú žiarivooranžová a sýtožltá, ktoré sú zastúpené v bledšej odrode ‘Kiki’ a tmavšej ‘Maggy’. V predaji sa môžeme stretnúť aj s ľudovým označením „mexický oleander“. Rastliny v zime neopadávajú a na prezimovanie vyžadujú svetlú miestnosť a minimálnu teplotu 10 °C. Na jar je vhodné rastliny hlboko zrezať.
Najkrajšie plody
Všetky glejovky sú okrem kvetov a pekného vzrastu okrasné aj zaujímavými plodmi. V mechúrikoch, niekedy pripomínajúcich struky, dozrievajú semená s jemným hodvábnym páperím. Súťaž krásy v plodoch by určite vyhral glejovkovitý nechtovec krovitý (Gomphocarpus fruticosa). Na rozdiel od svojich príbuzných má menej výrazné riedke súkvetia nenápadnej krémovej farby, takmer splývajúce s listami. O to nápadnejšie sú bledozelené mechúriky, ktoré pripomínajú malé nafúknuté balóny. Spolu s podobným Gomphocarpus physocarpa patrí medzi krovité glejovky odčlenené od samostatného rodu Gomphocarpus, ale v predaji ich nájdeme ešte stále pod názvom Asclepias. V našich klimatických podmienkach ich môžeme pestovať len ako prenosné rastliny. Mechúriky majú v priemere 3 až 7 cm a sú obľúbeným materiálom floristov. V domovine sa po farebnej úprave často používajú ako vianočné gule. Ľahko sa rozmnožujú semenami. Na prezimovanie sa odporúča svetlá miestnosť s teplotou 10 °C.
