Adénium hrubé
Najkrajší sukulent
Adénium hrubé (Adenium obesum) je podľa odborníkov považované za najkrajší sukulent sveta, v období kvitnutia sa však jeho krása znásobuje. Vzhľad rastliny je veľmi variabilný – môže vytvárať drobnejšie rozkonárené kríčky s „objemnými“ konármi rovnako ako robustné guľovité „Tučniaky“ s miniatúrnym chocholčekom tvoreným z konárikov na jeho vrchole. Medzi milovníkmi rastlín sú, samozrejme, najvyhľadávanejšie tieto „tučné“ nízke exempláre, ktoré pripomínajú svojím vzhľadom malé baobaby – najzvláštnejšie stromy rastúce v afrických savanách. Môžeme ich použiť aj na tvorbu nádherných izbových bonsajov. V abnormálne hrubých zelených konároch či kmienkoch je uložené dostatočné množstvo vody. V tvrdých púštnych podmienkach dosahuje maximálnu výšku päť metrov len zriedka. Doma sa takýchto rozmerov rozhodne nemusíme obávať, bohato kvitne už pri výške pätnásť až dvadsať centimetrov. Listy sú viac-menej opadavé, ale ak rastlinám zabezpečíme primeranú rovnováhu tepla a vlahy, ostane väčšinou olistená po celý rok. Hoci nemá tŕne a vyzerá dosť bezbranne, pred bylinožravými škodcami sa účinne chráni horkými a silne jedovatými látkami v šťavnatej dužine. To je však jediná nevýhoda tejto rastliny z hľadiska domáceho pestovania
Z Afriky až na kraj sveta
Adénium pochádza z afrických polopúštnych oblastí a priľahlej časti arabského polostrova, odkiaľ sa dostalo do celého sveta. Obyvatelia dnešného Thajska, Laosu a Vietnamu si v priebehu posledného tisícročia postupne prepracovali veľmi pevne zakorenený kult pestovania adénia ako dôstojnej ozdoby budhistických chrámov. V tých končínaách sa z neho stal obľúbený počiatočný „materiál“ na tvorbu nádherných a niekedy až neuveriteľne bizarných bonsajov. Vo vietname a Thajsku dodnes existujú špecializované záhradníctva, ktoré sa zaoberajú tvorbou takzvaných zoomorfií – adéniových bonsajov napodobujúcich zvieratá. Tradícia tohto umenia prechádza z otca na syna už veľa generácií. Medzi súčasnými botanikmi vzbudzuje údiv skutočnosť, ako sa mohla v dávnych časoch pôvodná africká rastlina dostať do Ázie a zdomácnieť tam.
Európski príbuzní
Adénium je významným zástupcom čeľade Apocyanaceae – táto rastlinná skupina je známa aj vďaka juhoeurópskemu oleandru, ktorý svojimi nádhernými kvetmi zdobí rozsiahle oblasti Stredomoria, ale aj letné slovenské verandy. Práve oleandre sú s adéniami príbuzensky natoľko späté, že sa využívajú dokonca aj ako podložky na vrúbľovanie jeho vzácnejších a citlivejších foriem. Rovnako aj zimozeleň menšia sa na základe svojho vzhľadu a stavby modrých kvetov zaraďuje do tejto rodiny.
Neobyčajnosť kvetov
Jedinečnou ozdobou sú až desať centimetrov veľké kvety. Vyrastajú v mnohopočetných skupinkách na konci konárikov a môžu byť vo viacerých odtieňoch bielej až purpurovočervenej farby. V trópoch zvyknú prinášať počas roka až šesť kvetných generácií. V bytových interiéroch sa musíme uspokojiť iba s dvoma, v máji až júni a na konci leta. Zaujímavá je najmä vnútorná stavba kvetu. Na opelenie a získanie klíčivých semien v prírode je nutná prítomnosť špecializovaných opeľovačov z radu hmyzu, napríklad vzácne druhy púštnych lišajov s nezvyčajne dlhými cuciakmi. V zbierkach musí motýle nahradiť zručná ľudská ruka pomocou dlhého konského vlasu alebo stebla trávy.
Pestovanie bez problémov
Základnou podmienkou na dobrý vývin je maximálna intenzita svetla. Rastliny by mali byť umiestnené čo najbližšie k oknám, najmä v zimných mesiacoch, keď môže nedostatok svetla spôsobiť opad listov, nevratné deformácie stoniek alebo pri dlhotrvajúcom premokrení koreňového prostredia hnilobu koreňov. Ak ich pestujeme v lete na plnom slnku, preliatia vodou sa nemusíme obávať, pretože rastliny jej spotrebujú prekvapivo veľké množstvo. Zalievame vždy až po preschnutí substrátu, najlepšie dažďovou vodou. Rastliny prinesené z obchodu ihneď po odkvitnutí presadíme z rašelinového „veľkovýrobného“ substrátu do pórovitej zmesi z humóznej zeminy, piesku a antuky, pričom zabezpečíme dobrú drenáž. Potom presádzame len každé tri či štyri roky. Črepníky vyberáme najlepšie keramické bez glazúry, ich priemer by mal byť iba o niečo väčší než predchádzajúci. Po zasadení do suchšej zmesi rastliny niekoľko dní nepolievame, pretože citlivé korene potrebujú čas na zahojenie rán vzniknutých pri manipulácii. Vyhovuje im celoročná izbová teplota, v lete však neuškodí ani vyššia teplota. Teplota by nemala často klesnúť pod 15 °C. Ak sa tak stane, substrát musí počas tohto obdobia ostať úplne suchý. Rastliny možno v požadovanom tvare a rozmere udržovať citlivým rezom – pozor však na vytekajúcu jedovatú šťavu! Skôr ako rez možno odporúčať oveľa nenápadnejšiu reguláciu rastu konárov: cielené poškodzovanie rastových stredov horúcim kúskom drôtu či špičku noža. Výsledkom takéhoto, aj keď na prvý pohľad trochu drastického ošetrovania sú oveľa prirodzenejšie vyzerajúce a kompaktnejšie kríčky. V bežných kvetinárstvach dostať kúpiť väčšinou iba vegetatívne rozmnožené krásne kvitnúce odrody tohto druhu.
