Klinček
Klinček ako záhradný kvet je veľmi mnohostranný – možno ho pestovať na záhonoch ako trvalku, ale aj v debničke na balkóne ako jednoročnú rastlinu. Jednotlivé druhy sú vhodné na vysádzanie záhonov, do skaliek či do debničiek a črepníkov, aj na výsadbu v prirodzených záhradách. Musíme sa postarať iba o jedno – aby mal dostatok slnka.
Ani pri veľkom bohatstve druhov sa mu nikdy nepodarilo pridať sa k skupine hlavných záhradných favoritov, ako sú ľalia, ruža alebo fialka. Jeho obľuba bez zjavných dôvodov striedavo stúpala a klesala. V 4. storočí pred n. l. ho grécky botanik Theofrast nazval kvetinou bohov, tak totiž znie doslovný preklad gréckeho slova Dianthus. Kvet bol zasvätený Diovi a pri veľkých slávnostiach, napríklad pri svadbách, si ľudia vencami z klinčekov vyjadrovali vzájomnú náklonnosť. Aj vo svete rímskych bohov mala táto voňavá krása veľký význam. No v časoch, ktoré nasledovali, zavládlo okolo strapatej rastliny s nápadne veľkými kvetmi ticho. Zmienky o nej sa vynárajú znovu až v 15. storočí a v 17. storočí sa napokon rozpútala hotová „klinčekománia“. Všetci zháňali klinček záhradný (Dianthus caryophyllus), z ktorého vyšľachtili dnešné, aj vysoké odrody záhradných klinčekov.
Sú to skvostné kvety, ich okvetné lístky pripomínajú najjemnejšie bruselské čipky. Kresba korunných lístkov bola a je pre šľachtiteľov mimoriadnou výzvou. Vznikli tri skupiny: „picotees“ s kontrasne vyfarbeným okrajom, skupina „bizarres“ s bláznivými mnohofarebnými vzormi a „flakes“ s nepravidelnými jednofarebnými fliačkami na okvetných lístkoch. Výrazne ružové, karmínové či zamatovočervené sfarbenie kvetov vyvoláva nostalgiu, a práve toto ich vynieslo na vrchol módnej vlny. Ľuďom pripomína pôvabný biedermeier a staré dobré časy.
Za najnovší prielom ďakuje nežný výtvor nielen móde, ale aj záhradníkom, lebo tí vypestovali klinček záhradný ako jednoročnú rastlinu. Takto odpadli ťažkosti s prezimovaním i sklamanie, keď údajne viacročná rastlina neprežila zimu.
Dôvod na rýchlu pominuteľnosť nie je totiž iba v nedostatočnej odolnosti proti chladu, ale aj v zreteľnej averzii voči našim sychravým zimám. Druh vyžaduje dobre priepustnú pôdu, preto by sme mali ťažké pôdy prevzdušniť pieskom alebo štrkom.
Okrem záhradných klinčekov existuje viacero trvácich druhov, ktorým sa dobre darí vo vresoviskovej záhrade a skalkách, kde obyčajne tvoria menšie súvislé koberce. Keď začnú v júni kvitnúť, hojnosť kvetov a ich sladká vôňa láka motýle a čmeliaky. Medzi nápadné krásky v skalke patria v prvom rade klinčeky sivé (Dianthus gratianopolitanus), klinček alpínsky (Dianthus alpinus) a klinček lesklý (Dianthus plumarius). Posledný je vhodný aj na rezanie do kytíc. Zvláštnu pozornosť si zaslúži klinček vznešený (Dianthus petraeus) s čisto bielymi, jemne rozstrapkanými okvetnými lístkami.
Vhodnými susedmi sú zvončeky, tymián, nízke myšie chvosty a modré druhy veroniky. Neodmysliteľnou súčasťou prirodzenej záhradky je klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum). Zato štyridsať centimetrov vysoký klinček Knappov (Dianthus knappi) je skôr prekvapivým hosťom – kvitne totiž v nezvyčajných sírovožltých farebných tónoch. Vo vresovisku medzi vresmi a vresovcami sa postará o farebné oživenie klinček piesočný (Dianthus arenarius) a klinček slzičkový (Dianthus deltoides).
Milovníci kvetín si osobitne cenia dvojročné klinčeky bradaté (Dianthus barbatus), ktoré rastú asi do výšky kolien). Ich vidiecky šarm zapôsobí nielen v záhradkách, ale aj vo váze. Z piatich –šiestich guľatých súkvetí, odstrihnutých zavčas rána, urobíme prekrásnu letnú kyticu. Pritom dbáme, aby boli kvety pri rezaní už trochu otvorené.
Nespomenuli sme ešte jeden z menších druhov – klinček čínsky (Dianthus chinensis) a jeho hybridy. Túto asi dvadsaťpäť centimetrov vysokú rastlinu vysievame od februára do marca priamo na záhony pri teplotách pôdy 18 °C. Súrodenci z Ázie bohato a dlho kvitnú nielen na záhonoch, ale hodia sa aj na pestovanie na balkónoch – ak sa im postaráme o kútik chránený pred dažďom. Ak chceme dosiahnuť rovnomerný a hustý kobercový porast mladých rastlín, zalamujeme vrcholky výhonkov nad šiestym párom listov. Zalamujeme spravidla iba v prvom roku.
