Hortenzia
Sú to opadavé kry, ktoré majú veľké nároky na pôdu. Darí sa im a dobre kvitnú len vo výživnej a humóznej pôde bez vápnika. Pred výsadbou treba na záhon zapracovať rašelinu. V zásaditých pôdach trpia chlorózou, čo sa prejavuje žltnutím alebo blednutím listov. Aj zalievanie tvrdou vápenitou vodou z vodovodu je príčinou chlorózy listov a nedostatočného rastu. Kry vysádzame podľa možnosti na vlhké miesto. Veľké listy odparujú veľa vody, preto je v období sucha potrebná denná zálievka. Obľubujú slnko, niektoré druhy však znášajú aj mierne zatienenie, najmä ak sú vysadené na suchom stanovišti.
Základnou farbou hortenize je biela. Bielo kvitnúce hortenzie znesú priame slnko, farebným odrodám sa lepšie darí v polotieni. Modrá farba nie je vrodenou vlastnosťou odrody, ale objaví sa po zálievke roztokom síranu hlinitého. Odolnosť proti mrazu nie je rovnaká pri všetkých odrodách, väčšina je však na mráz citlivá. Korene na zimu preto privykáme. Po namrznutí výhonkov opäť vypučí a zakvitne.
Podľa potreby rezu rozdeľujeme hortenzie do troch skupín.
Prvá skupina
Patrí do nej hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), ktorá kvitne od augusta do septembra na tohtoročných výhonkoch. Vyžaduje hlboký jarný rez. Je najodolnejšia proti mrazu a dobre znesie aj mierne presušenie. Dosahuje výšku jeden až dva metre, má jemné kužeľovité, akoby čipkované súkvetie na dlhých stonkách. Ak hortenziu metlinatú na jar nezrežeme, ker po niekoľkých rokoch stráca tvar, preto ho nakoniec musíme zmladiť hlbokým rezom. Podobne režeme aj hortenziu stromčekovitú (Hydrangea arborescens), ktorá tvorí guľovité súkvetia s priemerom desať až dvadsať centimetrov. Kvitne od konca júla do septembra.
Druhá skupina
Do tejto skupiny patrí hortenzia kalinolistá (Hydrangea macrophylla). Kvitne takisto od polovice leta, ale na vlaňajšom dreve. Mladé rastliny mierne zrežeme skoro na jar. Odstránime tenké, slabé výhonky a staré súkvetia. Dobre zakoreneným dvoj- až trojročným rastlinám každý rok skoro na jar odstránime časť starého dreva. Odumreté výhonky odstránime až po zdravú časť. Táto hortenzia má najkrajšie a najfarebnejšie jednoduché aj plné kvety v guľatých alebo plochých súkvetiach. Kvety sú veľké, v priemere dosahujú pätnásť až dvadsať centimetrov. Obyčajne bývajú ružové alebo červené, možno však dopestovať aj modré tak, že ich zalievame roztokom síranu hlinitého. Podmienkou kvitnutia je kyslá, kyprá pôda. Vyžaduje pravidelnú závlahu a každých štrnásť dní prihnojovanie tekutým plným hnojivom na hortenzie alebo azalky. Hortenziu kalinolistú pestujeme aj v nádobách ako prenosnú zeleň. Na zimu ju premiestnime do chráneného priestoru, kde v tme prezimuje pri teplote 5 °C. Zemina nesmie vyschnúť, rastlina po celú zimu čerpá vodu. Každý rok zhodí listy. Koncom zimy, keď sa začnú nalievať puky, prenesieme ju z tmavého priestoru na svetlo, ale von na terasu, balkón alebo do záhrady ju dáme až po 15. máji.
Tretia skupina
Patria do nej ostatné druhy, ako napríklad hortenzia drsná (Hydrangea aspera) a hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris), ktoré vyžadujú takisto len minimálny rez na jar. Hortenzie v druhej a tretej skupine vyžadujú iba minimálny rez, vlastne len odstraňovanie uschnutých súkvetí a výhonkov. Súkvetia v zime skrášľujú záhradu a zároveň chránia výhonky s vrcholovými pukmi, v ktorých sú uložené budúce kvety.
Hortenzia
Hortenzie v nás evokujú bezstarostnosť horúcich letných dní, vyvolávajú v pamäti nostalgické romantické spomienky. Možno preto sa opäť stali obľúbeným kvetom nielen v exteriéri, ale aj v interiéri.
Hortenzie tvoria početnú skupinu atraktívnych rastlín. Najvýraznejším rozlišovacím znakom pri nich sú okrem farieb kvetov aj listy. Rozlišujeme veľkolisté hortenzie a ostatné skupiny, ako sú popínavé s laločnato strihanými listami. Najrozšírenejšou skupinou sú práve veľkolisté hortenzie. Tie ďalej rozdeľujeme na parochňové a čipkové. Prvá skupina vytvára veľké, guľaté kvetenstvá tvorené sterilnými kvetmi s veľkými korunnými lístkami. Čipkové majú ploché kvetenstvá tvorené sterilnými i fertilnými kvetmi. Fertilné kvety sú v strede obklopené prstencom väčších sterilných korunných lístkov. Listy širokolistých hortenzií pútajú pozornosť, majú niekedy až 15 cm v priemere, sú okrúhle a zúbkované. Veľkolisté hortenzie dorastajú do výšky 60 – 160 cm a šírky 90 – 180 cm. Obľubujú filtrované ranné slnko a poobedňajší tieň. Znesú aj výslnie, nie však dlhodobo.
Dekoratívna aj doma
Pre pestovanie v interiéri je najrozšírenejšia hortenzia kalinolistá – Hydrangea macrophylla, ktorá patrí do skupiny veľkolistých hortenzií. Tvorí záplavu kvetov v odtieňoch ružovej, červenej, modrej a bielej. Farba kvetov závisí od pôdnej reakcie. Všeobecne platí, že kyslejšia pôda spôsobuje modranie kvetov, neutrálna pôdna reakcia spôsobuje zružovenie kvetov a pokiaľ je pôda zásaditá, potom sú kvety ružové. Pravda však je, že hortenzie až tak dramaticky farbu kvetov v závislosti od pôdnej reakcie nemenia. V praxi to znamená, že pokiaľ začíname s modrou veľkolistou hortenziou a budeme zvyšovať zásaditosť pôdy, potom dostaneme červenú farbu kvetov a nie ružovú. Bielo kvitnúce hortenzie farbu kvetov nemenia, aj keď môžu hádzať modré alebo ružové odtiene.
Ako ju pestovať
Hydrangea macrophylla – hortenzia kalinolistá pochádza z Japonska. Je stredne náročná na svetlo a náročná na vodu. V kvetinárstvach na jar nájdeme ružové, biele alebo červené, 20 cm veľké guľovité súkvetia tejto peknej kvetiny. Uplatní sa skôr vo výstavných priestoroch veľkých sál a hál. V domácnosti pestujeme radšej menšie exempláre s jedným alebo dvoma kvetmi. Až do odkvitnutia ju umiestnime na miesto, ktoré je chránené pred prudkým slnkom, a bohato ju zalievame. Môže to byť chladná izba, uzavretá veranda, schodisko, medziokenný priestor. Po odkvitnutí ju prenesieme na okno so severnou orientáciou. V letných mesiacoch zalievame hnojivou zálievkou. Až do mrazov ju necháme vonku. Listy na jeseň opadnú. Bezlistú rastlinu necháme prezimovať v miestnosti pri teplote 8 až 10 °C do januára. Potom ju premiestnime do teplej miestnosti a začneme zalievať. Pôsobením tepla a vlhkosti začne rásť. Asi mesiac po začiatku pučania ju znova zalejeme hnojivou zálievkou. Za tri-štyri mesiace nám hortenzia krásne rozkvitne.
Hortenzia
Hortenzie se svými kulovitými květy je v současné době velice módní květina. Na podzim vykvétá celou škálou barev. Některé Připomínají středověký rudý samet, jiné jsou tyrkysové, zelené nebo kovově modré.
Narozena v Japonsku
První skutečná hortenzie, Hydrangea macrophylla, byla objevena v Japonsku na konci 18. století. Obyvatelé západní Evropy neměli do Japonska přístup. Jedině holandská obchodní společnost East Indies Company zde měla malou pobočku. Vyprávi se, že lékař a botanik jménem Thunberg předstíral bolesti břicha. Tvrdil, že mu pomúže kozí mléko a dostal tedy kozu, kterou mohl chovat na umělém ostrúvku u pobreží. A protože kozu bylo nutné krmit a koza žere téměř vše, řekl služebníkúm, ať nosí co nejvíce rúznych rostlin. Přinesli i hortensii, kterou Thunberg tehdy považoval za kalinový keř.
Velmi oblíbená
Ještě na počátku 20. století se hortenzie pěstovaly většinou jako skleníkové rostliny. Během let se z ní však stala oblíbená záhradní kvétina vhodná i k řezu. Hortenzie je možné použít samostatně v jednodruhové kytici nebo jako součást smíšených aranžmá. Púvod vědeckého názvu Hydrangea není zcela zřejmý. Výkladú existuje několik. Jeden z nich tvrdí, že byla hortenzie pojmenována po záhadné dámě.
Dlouhá životnost
Květy hortenzie lze s úspěchem usušit a uchovat po delší dobu.
