Málo kvetín poskytuje takú širokú paletu farieb a tvarov ako georgíny. Ohňostroj farieb a obľuba slnka spočíva v krajine pôvodu, ktorou je Mexiko, kde kvet georgíny pre dávne civilizácie predstavoval symbol boha slnka.
Kruhovité kvety georgíny (Dahlia) sprevádzali i poslednú veľkú udalosť monumentálnej civilizácie Aztékov. V roku 1502 zdobili odev posledného aztéckeho kráľa pri jeho korunovácii. A nielen kráľ Montezuma II., ale i jeho šľachta boli odetí „do kvetov“ tejto výnimočnej kvetiny. Motívy georgín boli v tejto už zaniknutej kultúre takmer všade – od predmetov dennej potreby až po význačné miesta a slávnostné relikvie. Tam tieto pestré kvety našli aj španielski dobyvatelia. Keď v roku 1520 dobyli Aztécku ríšu, priviezli do Španielska aj prvé georgíny s jednoduchými kvetmi. Ešte dlho však zostávali pre vtedajší svet neobjavené. Prvé plnokveté odrody sa podarilo vyšľachtiť až začiatkom osemnásteho storočia. Ich ťaženie Európou sa začalo takmer o tristo rokov neskôr v čase francúzskej revolúcie v roku 1789. V tom čase poslal riaditeľ botanických záhrad mexického hlavného mesta Vicente Cervantes neznáme semená botanickej záhrade v Madride. Tu ich rozšíril a pomenoval renomovaný španielsky šľachtiteľ Cavanilles. Rozmýšľal nad viacerými svojimi význačnými kolegami, podľa ktorých by tento neobyčajný kvet pomenoval. Nakoniec to bol Andreas Dahl, významný švédsky botanik, ktorému sa tejto cti dostalo. Približne v tom istom čase pomenoval georgíny aj iný významný vedec tej doby pôsobiaci v Berlíne. Dal im meno svojho kolegu zo Sankt Peterburgu, ktorý sa volal Georgi.
Slniečka vo vázach
Georgíny dostať v našich obchodoch v mnohých farbách a na trh prichádzajú stále nové hybridy. Pestujú sa okrem tradičných farieb aj odrody okrové, terakotové, hnedé a oranžové. Práve tie sú spolu s červenými ideálne na jesenné aranžmány. Dokonale geometricky pravidelne kruhové súkvetia plné farieb navodzujú v kyticiach dojem pokoja a poriadku. Sú vďačnými ozdobami interiéru naaranžované vo váze. Georgíny sú také veľkolepé, že na jej naplnenie stačí jedno plnokveté súkvetie. Dokonca vydržia nejaký čas aj celkom bez vody. Ideálne sú aj do voľnejších prírodných kytíc. Pretože majú pekný guľovitý tvar, nie je ťažké pôsobivo ich začleniť do aranžmánu. Môžeme nimi vytvárať klasické i netradičné zostavy v každom prostredí. Uplatníme ich aj v plávajúcich aranžmánoch.
Tvarová rozmanitosť
Tieto nenáročné záhradné rastliny existujú v rôznych veľkostiach, tvaroch a farbách. Veľkosť súkvetí sa mení od nepatrných pompónok po veľké výstavné odrody s priemerom nad tridsať centimetrov. Podľa tvaru súkvetí ich rozdeľujeme do viacerých skupín, ako napríklad jednoducho kvitnúce, veternicovité, kaktusovité, pompónkovité, dekoračné, leknovité, náhrdelníkovité a ďalšie.
Práve vďaka tejto vysokej variabilite tvarov a farieb môžeme ich použiť na všetky spôsoby aranžovania. Do tradičných jesenných kytíc kombinujeme broskyňovo a marhuľovo sfarbené súkvetia. Žiarivočervené aranžujeme do vázy spolu s červenými ružami a fakľovkami. Pôsobivo vyznieva aj kombinácia bielych georgín s inými bielymi kvetmi a tmavozelenými listami. Do voľnej kytice môžeme naaranžovať aj georgíny jednej farby, ale s rozličným tvarom súkvetí. Postup pri aranžovaní je celkom jednoduchý. Ostrým nožom šikmo narežeme stonky a urobíme päť centimetrov hlboký zárez. Rezné plochy ponoríme na niekoľko minút do vriacej vody. Kvety dáme na noc do vody a aranžujeme ich do vysokej nádoby.
Do atmosféry jesene nám tieto „slnká“ dávnych Aztékov prinesú pocit pokoja a radosti.
Georgíny
V ohnivej farebnej škále georgín nájdeme jemnejšie aj celkom ostré odtiene červenej, oranžovej a žltej. Farby plameňov ešte viac vynikajú v kombinácii s tmavým lístím. Georgíny samotné by bez pomoci starostlivých a verných záhradníkov boli v našich zemepisných šírkach stratené, lebo neznášajú naše chladné zimy.
Uprostred apríla, keď pominie nebezpečenstvo mrazov, si môžeme v každom záhradkárskom kalendári prečítať, že je čas vysadiť ich. Po dlhej zime v komore, kde sa teplota pohybovala nad bodom mrazu, môžeme konečne kráskam z Mexika ponúknuť slnečné miesto v záhrade. Sú to predovšetkým kríčkovité hľuznaté trvalky, ktoré kvitnú v lete a na jeseň. Pestujeme ich ako záhonové rastliny, mnohé sú vhodné aj na rezanie a dekoračné účely. Vyžadujú oporu. Zakrpatené formy sa používajú na hromadnú výsadbu alebo do nádob na balkóny a terasy. Oporu nepotrebujú.
Výber najvhodnejšej odrody pre vlastnú záhradu nerobí ťažkú hlavu iba začiatočníkom, pretože registrované sú ich tisícky, bežne dostať stovky a rok čo rok sa v katalógoch stretneme s novými názvami. Určite si zvolíme kvet, ktorého tvar a farba sa nám páčia. Pri kupovaní si treba uvedomiť najmä to, že kvalitná georgína sa vyznačuje pevnými výhonkami a zdravým rastom.
Vďaka intenzívnemu úsiliu šľachtiteľov vznikla pestrá ponuka foriem. V palete ich farieb chýbajú len modré odtiene. Farbu, na ktorú sa šľachtitelia v niektorom období zamerajú, určuje móda. Prednedávnom si záhradkári žiadali pastelové tóny, dnes sa tešia priazni milovníkov georgín sýte odtiene a nápadné kontrasty.
Rozdelenie podľa tvaru kvetu
Prostú krásu stavajú na obdiv druhy s jednoduchými kvetmi. Majú jednoduchý prstenec okvetných lístkov so žltým terčom v strede. Na záhonoch sa im dobre darí aj v kombinácii s okrasnými krami. Trpasličie a drobné odrody s jednoduchými kvetmi dorastajú väčšinou iba do výšky od tridsať do šesťdesiat centimetrov.
Poloplné druhy majú okolo stredového terčíka kvetu dva navzájom sa prekrývajúce kruhy lúčovito uložených okvetných lístkov. Najprv sa nám na tom nezdá byť nič zvláštne. No keď sú tie dva kruhy odlišné, udrie do očí nápadný vzhľad tohto druhu. Napríklad náhrdelníkovité georgíny majú vnútorný kruh okvetných lístkov trochu kratší a väčšinou aj inak sfarbený.
Plnokveté odrody nás prekvapia ešte nezvyčajnejšími „kostýmami“. Lúčovito uložené okvetné lístky ležiace na sebe v hustých kruhoch sa skracujú do rúrok. Okvetné lístky pompónovitých georgín smerujú dopredu, lístky kaktusovitých odrôd, naopak, dozadu. Výsledkom sú guľaté loptičky (do 5 cm), v druhom prípade zase zježené hlávky, tvorené lúčovito zoskupenými, špicatými a úzko stočenými okvetnými lístkami. Takzvaný pavúkovitý typ má okvetné lístky stočené a zahnuté dopredu, parohatý typ ich má na koncoch raz alebo viackrát nastrihnuté. Keď sa k tomu pridá ešte odlišná farebná kresba, pre majiteľa záhrady bude ťažké nájsť správne miesto pre toľkú dávku svojráznosti. Najlepšie urobíme, ak nedáme týmto druhom čestné miesto v prvom rade, ale vyhradíme im kráľovskú lóžu v pozadí. Kto má rád decentnejšie prvky, nemusí sa zriekať potešenia. O vznešenú atmosféru sa postarajú napríklad leknovité druhy.
Rozmnožovanie
Rozmnožujú sa delením. Staršia hľuza je zložená z viacerých menších hľúz, ktoré môžeme oddeliť ostrým nožom, najlepšie tesne pred zasadením. Každú z nich potom treba zasadiť do zeme. Hľuzy georgín nesadíme hlboko. Vrchol by mal byť zakrytý asi na dva prsty hrubou vrstvou zeminy. Je praktické označiť miesto výsadby kolíkom, ku ktorému neskôr rastlinu priviažeme. Sú veľmi citlivé na mráz. V rokoch, keď je veľmi chladná jar, a v oblastiach, kde hrozia neskoré mrazy, odporúčame predpestovať ich od polovice apríla v črepníkoch. Hľuzy zasadíme do normálnej záhradnej zeminy a nádoby postavíme na chladné, veľmi svetlé miesto. Predpestované georgíny vysadíme na záhony v máji po ľadových mužoch, aby sme začiatkom júla mohli rátať s prvými kvetmi.
