Fiala sivá (Mathiola incana) je druhom rozšíreným hlavne v oblasti Stredozemného mora, v južnej Afrike a Malej Ázii. Rod fiál je zastúpený asi päťdesiatimi druhmi, ktoré väčšinou rastú ako jedno- alebo dvojročné rastliny. Ako záhradná kvetina bola známa už koncom 15. storočia, ale väčší kvetinársky význam získala až po objavení plnokvetných foriem v roku 1570.
Odvtedy bolo vyšľachtené veľké množstvo nádherných odrôd rôznych typov. Všetky však spája jeden spoločný znak, a to omamná korenistá vôňa kvetov. Súčasný sortiment fialy sivej je tvorený typmi, ktoré sa rozrastajú. Sú vhodné predovšetkým na pestovanie na záhonoch, v nádobách na terasách i v interiéroch ako izbové rastliny. Druhú skupinu tvoria typy jednostonkové, ktoré sa pestujú hlavne na rezanie kvetov. Obidve skupiny sú tvorené množstvom odrôd v rôznych farebných odtieňoch, rôznej výšky a obdobia kvitnutia, takže rozmanitosť je skutočne obdivuhodná. Z vysokých odrôd sú u nás známe hlavne jednostonkové odrody zo skupiny „Mammuth Excelsior“, viacstonkové „Drážďanské letné“ a „Quedlinbur-ské plnokveté“. Novinkou sú veľmi nízke fialy mimoriadne vhodné na pestovanie v nádobách. Existuje niekoľko skupín odrôd. Najznámejšia je skupina „Cinderella“, ktorá je vysoká iba dvadsať centimetrov, tvorí množstvo bočných výhonkov aj bez zaštipovania a pomerne dlho kvitne.
Rozmnožujeme ich semenom, ktoré získame z jednoducho kvitnúcich jedincov, pretože plnokveté sú sterilné. Semená vysievame na jar v skleníku alebo priamo na záhon. Mladé rastlinky sú citlivé na hubové ochorenia, preto pri skleníkových výsevoch je dôležité použiť nezamorenú zeminu, prípadne i chemickú ochranu. Keďže výsevom získame okrem plnokvetých jedincov aj určité percento jednoducho kvitnúcich, ktoré sú pre okrasné účely bezcenné, je dôležité, aby sme ich vytriedili. Väčšina moderných odrôd má plnokvetosť viazanú na svetlejšie sfarbenie klíčnych listov. Stačí preto, ak rastliny po vzídení vystavíme na niekoľko dní teplotám 6-8 °C, potom jednoducho odstránime všetky jedince s tmavozelenými klíčnymi listami a ďalej pestujeme iba plnokveté so svetlejšími lístkami. Sú však i odrody, ktoré takýmto spôsobom nereagujú. Vtedy musíme v kultúre rátať s určitým percentom jednoducho kvitnúcich, ktoré však môžeme znížiť odstránením slabších semenáčikov. Počas pestovania nepotrebujú zvlášť veľkú starostlivosť. Pri pestovaní v byte ich sadíme do ľahšej rašelinovej zeminy bohatej na živiny a pravidelne každý týždeň prihnojíme 0,1 % roztokom hnojiva, čím dosiahneme výraznejšie sfarbenie kvetov a lepší zdravotný stav. Rastliny vždy umiestnime na svetlé chladnejšie miesto a neprekáža im ani mierny prievan. Pri pestovaní vonku ich sadíme na slnečné miesto do ľahšej hlinitopiesočnatej pôdy, bohatej na živiny. V období sucha vyžadujú pravidelnú, nie však nadmernú zálievku. Ak sa chceme tešiť z kvetov fialy vo váze, musíme ich rezať vtedy, keď je na stonke rozkvitnutých najmenej šesť až desať kvetov. Puky vo váze nerozkvitnú. Rastliny niekoľko dní pred rezaním dostatočne zalievame. Stonky po rezaní odlistíme a vložíme na niekoľko hodín do vody až po súkvetie. Kvetom vo váze musíme každý deň vymieňať vodu.
V minulosti bola u nás fiala neodmysliteľnou súčasťou okrasných záhrad vidieckych domčekov. Dnes sa vďaka jemnej kráse voňavých kvetov v jasných žiarivých alebo jemných pastelových farebných odtieňoch opäť vracia späť do kytíc v kvetinárstvach i do záhrad našich domov. Svedčí o tom i ocenenie „Kvet Flóry“, ktoré získala pred niekoľkými rokmi na bratislavskej Flóre.
