Bergénie
Rod bergénia nie je veľmi bohatý, patrí sem len niekoľko druhov a hybridov. Pochádzajú z mokradí a vlhkých miest strednej a východnej Ázie. Sú mrazuvzdorné, čo je pravdepodobné jeden z dôvodov, prečo bolo vyšľachtených veľké množstvo odrôd. Zaujímavé je, že všetky bergénie vyzerajú skoro rovnako. Nájde sa medzi nimi niekoľko zaujímavostí pre zberateľov a skalničkárov, ale v záhradách sa ich v skutočnosti pestuje len zopár odrôd.
Tieto rastliny majú silné hrubé podzemky, vďaka ktorým dokážu dobre odolávať suchu. Charakteristické sú pre ne veľké kožovité listy, ktoré sa koncom jesene a v zime, v závislosti od odrody, sfarbujú do červena, bronzova a rôznych odtieňov hnedej. Mrazivé zimné dni sú nevyhnutné na to, aby bergénie mohli naplno zakvitnúť. Neraz sa stáva, že kvetné puky sa objavia skôr, ako úplne zmizne sneh.
Neporaziteľné stálice
V záhradách kraľujú prevažne dva základné druhy, ktoré sa veľkou mierou podieľali aj na vzniku väčšiny odrôd. Veľkými, až 30 cm dlhými kožovitými listami upúta bergénia srdcovitolistá (Bergenia cordifolia). Dorastá do výšky 45 cm a vytvára mohutné, rozložité trsy. Na jar rozkvitajú súkvetia drobných svetloružových kvetov. Oplatí sa siahnuť po odrode ‘Purpurea’ s cyklámenovopurpurovými kvetmi a červeným podfarbením listov. Oválne mäsité listy má o niečo menšia bergénia tučnolistá (Bergenia crassifolia), ktorá býva vysoká okolo 30 cm. V ponuke nájdete aj odrodu ‘Autumn Red’. Oba druhy sú bezpodmienečne spoľahlivé, úplne mrazuvzdorné a vždyzelené. Ďalším overeným druhom je Bergenia purpurascens, vzrastovo podobná bergénii srdcovolistej. Kvitne koncom jari a popýšiť sa môže karmínovočervenými kvetmi. Na jeseň a počas zimy sa listy nádherne a intenzívne vyfarbujú do cviklovočervenej farby. Ak hľadáte skutočne nenáročné a vitálne trvalky, ste pri menovaných druhoch na správnej adrese.
Menej známe
Na mráz je citlivá Bergenia ciliata kvitnúca spočiatku bielymi, neskôr bledoružovými kvetmi. V mrazivých zimách listy zamŕzajú, podobne ako pri ďalšom, na mráz citlivom druhu Bergenia strachei. Obe patria ku skoro kvitnúcim bergéniám, ktorých kvitnutie býva ohrozené neskorými jarnými mrazíkmi. Krížením Bergenia ciliata s bergéniou tučnolistou vznikol zaujímavý kríženec Bergenia x schmidtii – trvalka vysoká približne 30 cm s obrátenovajcovitými, sýtozelenými listami. Patrí medzi krásne a spoľahlivé druhy. Ružové kvety rozkvitajú skoro na jar. Z výpočtu mnohých odrôd stojí za zmienku ‘Bressingham White’. Je to mohutná, neskoro kvitnúca odroda s bielymi kvetmi. ‘Morgenröte’ vás upúta sýtoružovými kvetmi na pevných tmavých stonkách. Kvitne koncom jari a v prípade studeného leta zvykne kvitnutie zopakovať. Medzi overené odrody patrí aj ‘Silberlicht’. Rozkvitá skôr ako predchádzajúce a kvitne pomerne dlho. Kvety sú zo začiatku biele, neskôr jemne ružové. Krásna, ale citlivá na mráz je odroda ‘Mrs. Crawford’. Kvitne snehobielymi kvetmi, na jeseň sa listy pomerne skoro a veľmi intenzívne vyfarbujú na jasnú, sýtočervenú farbu. Z bielokvitnúcich vitálnych odrôd si zaslúži pozornosť aj ‘Schneekönigin’. Listy spoľahlivo prezimujú, ale kvety bývajú citlivé na skoré jarné mrazíky.
Do koča aj do voza
Všestrannosť bergénií pri použití v záhradách je takmer neuveriteľná. Od trvalkových záhonov cez veľkoplošné výsadby, lemovanie chodníkov, použitie na výsadbu v štrkových poliach alebo iných špecifických výsadbách až po úspešné využitie v nádobách na terasách. Pri výbere akejkoľvek odrody sa oplatí zvážiť termín kvitnutia. Skoro kvitnúce môžu poškodzovať neskoré jarné mrazíky. Niektoré bergénie sú výborné pokryvné rastliny, vhodné na veľkoplošné výsadby, ktoré medzi seba nepustia takmer žiadne buriny, a ideálne sú na využitie v mestskej verejnej zeleni. Pomerne jednoducho sa kombinujú s inými trvalkami. Pôsobia neutrálne a do záhonov prinášajú pokoj.
Spoľahlivé po celý rok
Bergénie sú trvalky štyroch ročných období, vo výsadbách predstavujú pomerne stabilný prvok uprostred meniaceho sa okolia. Kvitnú od apríla do mája, v závislosti od odrody. Farby kvetov pôsobia veľmi prirodzene a zahŕňajú farebné odtiene od bielej cez svetloružovú, cyklámenovú až po karmínovú. Ideálnym partnerom kvitnúcich bergénií sú jarné cibuľoviny. Príjemným spoločníkom môže byť zimozeleň menšia, srdcovka alebo trvalkové pivonky. S veľkými lesklými listami bergénie zaujímavo kontrastujú jemnejšie, tvarovo alebo farebne odlišné druhy. Výborne sa kombinuje s trávami, ľaliovkou, alchemilkou a mnohými ďalšími. Počas leta bergénie nekvitnú, preto pôsobia skôr ako neutrálny prvok. Zaujmú aj na jesenných záhonoch, keď sa listy niektorých odrôd začínajú vyfarbovať do červena. Dobrými jesennými partnermi sú vysoké rozchodníky, drobné kvety astier, zlatobyle alebo jesenných veterníc. Listy zostávajú na záhonoch aj počas zimy a sprevádzajú torzá odkvitnutých trvaliek a trsy tráv neúnavne sa vlniacich pri každom pohybe vzduchu.
Cena za nenáročnosť
Ak by sa udeľovala cena za nenáročnosť, mali by bergénie medzi trvalkami len malú konkurenciu, pretože tieto mimoriadne skromné rastliny dokážu rásť a kvitnúť takmer na každom type pôdy. Uprednostňujú síce suchšie stanovište v svetlom tieni stromov, ale rastú prakticky všade. Mierne vlhké pôdy znášajú rovnako dobre ako suchšie stanovištia v skalkových úpravách. Na dostatočne osvetlených polohách výnimočne bohato a pekne kvitnú. Menej úspešné sú na intenzívne zatienených stanovištiach alebo v tesnej blízkosti kmeňov stromov. Nedarí sa im ani vo vyslovene vlhkej pôde. Na ošetrovanie sú rovnako nenáročné ako na stanovište. Potešia sa občasnému zakrytiu podzemkov ľahkou, dobre vyzretou kompostovou zeminou. Na závlahu sú nenáročné a bez ujmy prežijú aj obdobie dlhšieho letného sucha.
