Kéria (Kerria japonica) je ker dekoratívny celý rok. Má výrazné zelené konáre a výhonky aj v tuhej zime. Ak sa vhodne skombinuje s inými drevinami s farebnými konármi či kmeňmi, ako majú breza, svíb, vŕby a podobne, spríjemní a spestrí záhradku.
Vytvára husté odnožujúce kry, vysoké asi 150 cm. Je skromná, uplatní sa v každej záhradnej pôde s dostatkom vápnika, na slnku i v polotieni. Odporúča sa ker občasne zmladiť a presvetliť, najvhodnejšie hneď po odkvitnutí, lebo výhonky obyčajne po 3 – 4 rokoch odumierajú. Nahradia ich od koreňa nové. Prerezaním podporíme rast i vzhľad. V záhradkách je ako solitéra veľmi pôsobivá. Vhodná je aj na živé ploty. Konáre so zelenou kôrou sú ovisnuté, listy striedavé, vajcovito kopijovité, dvakrát ostro pílkovité, dlhé do 10 cm s výraznou žilnatinou. Kvety základného druhu sú päťpočetné, sýtožlté, široké 3-4 cm. Kvitne v máji – júni a často kvitnutie opakuje. Plod je hnedočierna nažka. V silných mrazivých zimách namŕza, dobre sa však obnovuje. Krásna je v čase kvitnutia, keď je doslova obalená kvetmi. Pri pestovaní sa uplatňujú plnokveté odrody, ako napríklad najbežnejšia „Plenifolia“ so širším a vyšším vzrastom. Jej kvety sú zlatožlté, guľovitého tvaru podobné iskerníkom. „Aureovariegata“ má listy žlto olemované, „Aureovittata“ má zelené a žlto pásikované konáriky, „Picta“ má slabší vzrast, listy sivozelené, svetlo lemované.
Kériu rozmnožujeme vegetatívne letnými odrezkami v júni – júli, prípadne až do septembra. Polovyzreté odrezky napicháme do studeného pareniska, kde aj prezimujú. Môžeme ich však napichať i do debničiek, nechať zakoreniť a prezimovať v hlbšom parenisku. Na jar ich presádzame na chránené záhony. Jednoduché je aj rozmnožovanie odkopkami z koreňových výmladkov, ktoré sa hodne tvoria najmä v ľahkej piesočnatej pôde. Na tento účel vysadíme materské rastliny trochu hlbšie. Po roku ich zostriháme až k zemi. V druhom roku na jar celý ker vyberieme, zakorenené odkopky v marci oddelíme, vysadíme do kontajnerov a do jesene pripravíme na výsadbu na trvalé stanovište.
