15 a jeden tip pôvabných kvetín
Gazánia
(Gazania)
Táto letnička pripomínajúca gerberu sa u náš nepestuje veľmi dlho. Vytvára hustú listovú ružicu kopijovitých listov, ktoré sú zvrchu lesklé a zelené, zospodu biele a plstnaté. Z trsu vyrastajú hladké stonky, dlhé asi 30 cm, zakončené veľkým kvetom. Kvety sú biele, oranžové, žlté, ružové, hnedočervené či červené s výraznou kresbou. Otvárajú sa len pri slnečnom počasí, preto sa nehodia na rezanie do vázy. Podvečer sa zatvárajú Pôsobivejšie sú v skupinkách, najmä v skalkách, ale často sa vysádzajú aj do nádob. Polievať ich treba len mierne, lebo neznášajú premokrenie. Odstraňovaním zvädnutých kvetov podporíme tvorbu nových. Výhodou je, že ich nenapádajú škodce a netrpia ani žiadnymi chorobami.
Láskavec chvostnatý
(Amaranthus caudatus)
Pestuje sa pre husté strapcovité súkvetia a farebné, do bronzova sfarbené listy. Názov pochádza z gréckeho slova marainein, čo znamená nevädnúci. Na prvý pohľad sa totiž nedá zistiť, kedy rastlina kvitne a kedy je už odkvitnutá. Doprajeme jej dostatok slnka, ale aj miesta, lebo je dosť robustná a dorastie až do výšky jedného metra. Bez problémov ju však môžeme strihať, čoskoro obrastie množstvom súkvetí červenej alebo zelenkastej farby. Vysievame ju v apríli priamo na záhon a vyjednotíme na vzdialenosť 40 cm. Počas vegetácie vyžaduje bohatú zálievku. Netrpí chorobami ani škodcami. Dá sa pestovať aj ako izbová rastlina na okennom parapete alebo v zimnej záhrade. Môžeme si ho aj usušiť do kytíc.
Tabak krídlaty
(Nicotiana alata)
Rod Nicotiana zahrňuje asi 65 druhov rastúcich v subtropickej Amerike, Austrálii a v Tichomorí. U nás je to jednoročná rastlina, vysoká 60 až 120 cm. Stonka je rozkonárená, dolné listy sú v prízemnej ružici, listy na jej hornej časti sú čiarkovité. Kvety sú z vonkajšej strany zelené s fialovými pásikmi, vnútri biele. Silno a príjemne voňajú, otvárajú sa na noc. Rôzne odrody majú biele, ružové alebo červené kvety.
Georgína premenlivá
(Dahlia pinnata)
Tieto hľuznaté rastliny patria vďaka veľkej rozmanitosti farieb a tvarov kvetov po ružiach medzi najobľúbenejšie kvety. Existuje asi dvadsaťtisíc odrôd, ktoré sa rozdeľujú do desiatich skupín. Členíme ich na prázdne, veternicokveté, kaktusovité, plnokveté a pompónky, s takmer guľovitým úborom. Ich využitie sa riadi podľa výšky. Menšie druhy sa hodia do nižších výsadieb alebo do nádob a mohutnejšie, ktoré potrebujú oporu, do skupinových výsadieb alebo ako solitéry. Rastliny vyžadujú slnečné stanovište, výživnú pôdu, prospieva im pravidelné zalievanie a prihnojovanie. Na jeseň hľuzy vyberáme a ukladáme do piesku na chránené miesto. Vysádzajú sa v apríli.
Rudbekia srstnatá
(Rudbeckia hirta)
Záhradu zdobí žiarivožltými kvetmi s výrazným hnedým vypuklým stredom – terčom. Je to jednoročná, až 90 cm vysoká bylina, celá chlpatá. Pevné stonky nesú jediný úbor, ktorý je široký asi 8 cm, býva však aj väčší. Vyžaduje dobre priepustnú pôdu a slnečné alebo pritienené stanovište. Rozmnožuje sa semenami, ktoré sa vysievajú pod sklo v marci, na vonkajšie stanovište sa mladé rastlinky presádzajú v polovici mája. Vhodné sú do veľkých letničkových záhonov, medzi trvalky alebo pred skupinu drevín. V poslednom období sú obľúbené aj nízke odrody, vhodné na pestovanie v nádobách. Hnedé terče sú farebne stále aj po odkvitnutí, preto ich môžeme sušiť.
Begónia vždykvitnúca
(Begonia cucullata)
Vytvára kompaktné rastliny vysoké do 25 cm. Listy sú oválne a výrazne lesklé, čo z nich robí dekoratívny prvok najmä pre balkóny či terasy. Vyzerajú upravene hneď po výsadbe. Von ich vysádzame až koncom mája, lebo sú citlivé na mráz. Dobre znášajú výkyvy v zálievke, aj dlhší čas bez vody. Naopak, nemajú rady premokrenie. Prospieva im pravidelné prihnojovanie v dvojtýždňových intervaloch, ktoré podporí bohatosť kvitnutia. Rýchlo sa rozrastajú, preto vytiahnuté výhonky môžeme zaštipnúť. Pestovať ich môžeme aj v polotieni, kde máme zúžený sortiment rastlín, alebo ako nenáročné izbové rastliny.
Krasuľka
(Cosmos)
Najčastejšie sa pestuje krasuľka perovitá, viac ako meter vysoká letnička s niťovými listami. Kvetné úbory majú žltý terč a jednotlivé odrody sú rôznej farby – od bielej, cez ružovú až po fialovú. Veľmi zaujímavo pôsobia dvojfarebné odrody. Kvety sú široké asi desať centimetrov a využívajú sa najmä na rezanie. Aby dlho vydržali vo váze, režeme ich ešte pred úplným rozvinutím. Zasadiť ich môžeme buď do trávnika ako solitéru, ale hodia sa aj na zakrytie plotov.
Chryzantémovka
(Chrysanthemum)
Bohato kvitne bielymi, ružovými alebo žltými kvetmi a pri pravidelnom odstraňovaní odkvitnutých kvetov bude kvitnúť až do jesene. Častejšie sa pestuje v nádobách. Vyžaduje svetlé a slnečné stanovište, pri nedostatku svetla horšie kvitne. Zeminu udržiavame stále vlhkú, inak preschnutie koreňového balu môže pozastaviť kvitnutie. Vietor znáša celkom dobre. Sadenice vysádzame do univerzálneho substrátu a po štrnástich dňoch začneme prihnojovať tekutým hnojivom. Hnojenie ukončíme v septembri, kedy obmedzíme aj polievanie. Rastlinu zrežeme asi na 30 cm, a tak ju pripravíme na prezimovanie. Uložíme do chladnej svetlej miestnosti, kde pri teplote do 10 °C za občasnej zálievky dobre prezimuje. Na jar ju presadíme do čerstvého substrátu a na letné stanovište vyložíme v polovici mája.
Chryzantéma
(Dendranthema)
Kedysi typická jesenná kvetina, ktorá zdobila najmä cintoríny, je dnes vďaka moderným technológiám pestovania k dispozícii počas celého roka. Pôvodná divorastúca chryzantéma je žltá a kvety sú podobné margarétam. Z nej bolo vyšľachtených veľké množstvo poloplných, pologuľatých, guľatých, sasankovitých, pomponkovitých či ihlicovitých, pokrútených a rúrkovito zatočených odrôd v širokej škále farieb. Dekoratívne typy majú veľké kvety s priemerom až 25 cm, drobnokveté druhy majú jasne viditeľný stredný terč. Počas rastu sú náročné na vlahu, polievať ich treba pravidelne, najlepšie večer. Pri veľkých horúčavách, je vhodné listy pokropiť vodou, ale inak ich zalievame ku koreňom, ktoré nikdy nesmú vyschnúť.
Klinček čínsky
(Dianthus chinensis)
Ako už napovedá názov, pochádza z Číny. Kvetné výhonky sú 15 až 40 cm dlhé. Kvety sú buď jednotlivé, alebo po dva až tri na stonke. Môžu byť jednoduché alebo plné. Okraj korunných lupienkov je zúbkatý alebo rozstrapkaný. Kvety sú často viacfarebné, v odtieňoch červenej, ružovej alebo bielej. Typická je čierna priečna čiarka, biely lem, tmavý stred alebo inak vyfarbený rub korunných lupienkov. Od konca jari a počas celého leta vytvárajú záplavu kvetov. Ak ich po prvom kvitnutí ostriháme, vykvitnú ešte raz. Najlepšie sa im darí na slnečnom záhone, vyžadujú miernu zálievku a každých štrnásť dní prihnojenie. Sú ideálnou rastlinou na balkóny a terasy.
Nechtík lekársky
(Calendula officinalis)
Dnes sa pestujú väčšinou plnokveté odrody žltej alebo oranžovej farby. Kvety sú až á cm široké a na noc sa zavierajú. Rastlina má kríčkovitý vzhľad a podľa odrody dosahuje výšku až 70 cm. Je husto olistená, listy majú jemné chĺpky a sú lepkavé. Semená môžeme vysievať priamo na stanovište odkvitnutých kvetov. Na záhone vynikne napríklad v kombinácii s rastlinami s modrými kvetmi, dá sa pestovať aj v nádobách a vyššie odrody sú vhodné na rezanie.
Šalvia ohnivá
(Salvia splendens)
Je jedným z najkrajších predstaviteľov celého rodu, ktorý zahŕňa veľké množstvo druhov. Rúrkovité kvety sú zoskupené do hustých súkvetí, ktoré vydržia až do jesene. Pravidelné odstraňovanie odkvitnutých kvetov podporí opakované kvitnutie. Jasnočervené odrody vyzerajú krásne v kombinácii so žltými rastlinami. Existujú aj odrody biele, ružové či fialové. Rastlina je vzpriamená, vysoká 25 až 40 cm, husto rozkonárená. Vyžaduje slnečné stanovište chránené pred vetrom a výživnú pôdu. Počas vegetácie ju treba každý týždeň prihnojiť. Sadenice si predpestujeme a na záhon vysadíme koncom mája na vzdialenosť asi tridsať centimetrov. Dobre sa jej darí aj v nádobách na balkóne.
Aksamietnica
(Tagetes)
Má typickú vôňu, ktorá nemusí byť každému príjemná. Kvetná stopka je pri mnohých druhoch pod úborom nápadne nafúknutá. Aksamietnica vzpriamená je vyššia, dosahuje výšku 60 až 80 cm. Býva plnokvetá, odtiene farieb sa pohybujú medzi žltou a oranžovou. Aksamietnica rozložitá je nižšia, tvorí husté, bohato rozkonárené vankúše v žltej, oranžovej a hnedočervenej farbe. Kvety môžu byť aj dvojfarebné s kresbou. Listy sú zúbkované. Uplatní sa v menších skupinkách, na okrajoch záhonov, v skalkách, ale aj v debničkách. Predpestované sadenice vysádzame na záhon až po posledných mrazoch. Sú nenáročné a nemajú škodce, naopak, odpudzujú pôdne háďatká.
Kapucínka
(Tropaeolum)
Stonky tejto plazivej rastliny v našich podmienkach dorastajú do dĺžky dvoch až troch metrov. Stonky aj listy sú vodnaté, jednoduché kvety s pomerne dlhou ostrohou majú žltú, oranžovú, červenú až gaštanovočervenú farbu. Je ich opísaných vyše 80 druhov. Najbežnejším je letnička kapucínka väčšia (T. majus). Predpestované rastlinky rozkvitajú už koncom mája. Začiatkom mája ich však môžeme vysievať aj priamo na stanovište. Predpokladom bohatého kvitnutia je plné slnko, v tieni a na čerstvo pohnojených plochách nekvitnú. Keďže majú poliehavý rast, uplatnia sa na slnečných záhonoch, kde rýchlo pokryjú aj väčšiu plochu, alebo na zakrytie plotov. Vhodné sú tiež do debničiek či závesných nádob na balkóny a terasy.
Cínia pôvabná
(Zinnia elegans)
Pestuje sa veľké množstvo odrôd líšiacich sa tvarom, veľkosťou i obdobím kvitnutia. Dorastajú do výšky 15 až 75 cm. Stonka je chlpatá, rozkonárená, listy protistojné, vajcovité. Kvety môžu byť jednoduché, poloplné aj plné. Na dlhých stopkách tvoria kvety rôznych farieb s priemerom asi desať centimetrov. Vyžadujú teplé a slnečné stanovište a výživnú, humusovitú pôdu. Zle znášajú studené a mokré leto, v čase sucha ich však treba polievať. Sú citlivé na mráz. Rozmnožujú sa semenami, ktoré sa vysievajú v marci pod sklo a len jemne sa zasypú substrátom. Von ich presádzame až začiatkom júna. Cínia je vhodná na rezanie, vo váze vydrží veľmi dlho.
Astrovka čínska
(Callistephus chinensis)
V súčasnom sortimente je asi tisíc odrôd, preto ich rozdeľujeme do skupín podľa výšky a podľa typu kvetov. Ich výška sa pohybuje od 20 do 70 cm, rovnako rôzna je aj šírka kvetu – od 3 do 15 cm. Nízke odrody sa pestujú na záhonoch, ale aj v nádobách. Veľkokveté vyššie odrody sú ideálnymi kvetmi na rezanie, na záhonoch lepšie vyniknú nižšie odrody. Farebná škála je veľmi široká. Semená vysievame do pareniska v marci, na záhony umiestňujeme až po posledných mrazoch. Vyžadujú výživnú pôdu, bez priameho hnojenia čerstvým organickým hnojivom. Potrebujú časté okopávanie a neznášajú premokrenie. Na to isté miesto ich sadíme až po niekoľkých rokoch.
