Vavrín

V časoch starého Ríma zdobili vencami z tohto kra hlavy športových víťazov, ale aj politikov, lebo bol znamením slávy a múdrosti.

Vavrín v záhrade i v kuchyni

Vavrínové stromy sa pestovali aj preto, aby svojou výraznou vôňou prečistili vzduch. U nás sa jeho kožovité lesklé listy používajú ako kuchynské korenie. Poznáme ich pod názvom bobkové listy. Vavrín je typická rastlina Stredomoria, kde stromy dorastajú do výšky dvoch až šiestich metrov. Kvitne drobnými, voňavými, žltkastými kvietkami. Plody sú oválne zelené bobule veľké asi ako čerešňa, na jeseň sa sfarbujú do čierna. U nás vavrín síce môžeme pestovať ako okrasný ker aj vonku, na zimu by sme ho mali presťahovať do pivnice alebo zimnej záhrady. Pre lepšiu manipuláciu ho preto vysádzame do nádob, nie priamo na záhon. Na chránených stanovištiach však môže úspešne prezimovať.

Ako ho pestovať

Vavrín miluje slnko, preto ho umiestňujeme na slnečné miesto alebo do polotieňa, najlepšie k južne orientovanej stene. Vyhovuje mu zmes humusu, listovky, rašeliny a piesku. Namiesto rašeliny môžeme použiť aj humus v pomere 3:1:1:1. V lete ho pomerne výdatne zalievame, najlepšie večer, a doprajte mu aj rosenie alebo sprchovanie prúdom vody, ktorý zmáča korunku. Je to dobrá prevencia proti škodcom, ako sú napríklad vošky. V období aktívneho rastu výhonkov rastlinu prihnojíme jeden až dvakrát za mesiac.

Ako ho rozmnožovať

Koncom leta môžeme z nových výhonkov odoberať odrezky. Najvhodnejším obdobím je august a s rozmnožovaním môžeme pokračovať prakticky až do jari. Vrcholové odrezky, dlhé asi desať centimetrov, zapichneme do substrátu bez obsahu vápnika. Na ich zakorenenie, ktoré trvá šesť mesiacov aj viac, je potrebná vysoká vzdušná vlhkosť, preto je vhodné prikryť ich igelitovou fóliou. Pri tomto rozmnožovaní sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou, lebo nie všetky odrezky nám zakorenia. Na jar pri presádzaní si môžeme vavrín rozmnožiť aj tak, že trsy rozdelíme na niekoľko častí. Vavrín však presádzame veľmi zriedka, vždy až po niekoľkých rokoch. Koncom leta ho rozmnožujeme aj potápaním.

Tvarovanie

Vavrín ako viacročná vždyzelená rastlina sa dá veľmi dobre tvarovať. Z mladej rastliny však lístky neodtrhávame, lebo ich potrebuje na fotosyntézu. Až keď povyrastie, začneme s tvarovaním – vhodná je korunka na kmienku alebo ker v tvare pyramídy a podobne. Striháme ju tak, aby nebola vyššia ako 1,5 metra. Odstránené lístky môžeme usušiť a používať v kuchyni.

Ako ho prezimovať

V jeseni znesie vavrín aj krátkodobý pokles teploty pod nulu, preto môže ostať vonku až do prvých mrazíkov. Potom ho premiestnime napríklad do pivnice alebo do chladnejšej chodby, kde by sa teplota mala pohybovať okolo 10 až 12, maximálne 15 °C. bez problémov však prezimuje aj v chladnejšej miestnosti s minimálnou teplotou 1 °C, kde by mal byť aj dostatok svetla. V zime ho polievame len mierne, asi raz za mesiac.

Pestovanie v byte

Vavrín tiež môžeme s úspechom pestovať celoročne aj v byte, kde bude skrášľovať interiér svojimi sýtozelenými listami a príjemnou vôňou. Bude sa mu dobre dariť najmä na východnom či západnom okne, lebo potrebuje dobré jasné svetlo. Musíme mu zabezpečiť aj dostatok čerstvého vzduchu, neprekáža mu dokonca ani prievan. Nezabúdame na pravidelnú zálievku a prihnojovanie, ako aj na občasné osprchovanie.

Kuchynské využitie

Bobkový list patrí u nás medzi bežne využívané korenie. Používajú sa sušené listy; čerstvé sú totiž veľmi aromatické, ale zároveň úplne horké. Sušením, bez prístupu slnečného svetla, sa horkosť redukuje a zlepšuje sa celková chuť. Veľmi kvalitné bobkové listy ľahko rozoznáme nielen vďaka silnej vôni, ale aj podľa jasnej zelenej farby. Platí zásada, že čím sú listy zelenšie, tým sú kvalitnejšie. Používame ich do polievok a omáčok, do nakladanej zeleniny, k údeninám, ale aj k rybám. Uplatnia sa pri opekaní mäsa na grile a výborne sa hodia k zverine v kombinácii s borievkami. Na rozdiel od väčšiny „zeleného korenia“ môžeme bobkové listy variť, pričom však nestratia svoje typické chuťové vlastnosti a ani vôňu.

Naše rady

– pri tvarovaní vavrína používajte malé záhradnícke nožnice, aj keď s plotovými by ste boli rýchlejšie hotoví, poškodili by však listy, takže výsledkom by bol neupravený vzhľad stromčeka.
– tvarovať začíname až väčšie rastliny. Vhodná je korunka na kmienku, ktorú striháme tak, aby nebola vyššia ako jeden a pol metra. Menšie rastliny na zimu premiestnime do pivnice.
– bobkové listy by sme nemali skladovať dlhšie ako jeden rok, lebo strácajú vôňu, hnedú a majú horkejšiu chuť.