Táto bylinka má charakteristickú korenistú chuť a vôňu. Keďže nedráždi žalúdok, ľudia, ktorí neznášajú alebo nesmú používať čierne korenie, si ňou môžu bez rizika dochucovať jedlo.

Saturejka záhradná, náhrada korenia

Saturejka záhradná je jednoročná rastlina podobná yzopu a tymiánu a dorastá do výšky dvadsať až štyridsať centimetrov. Má malé čiarkovité lístky a drobné kvietky, ktoré môžu byť ružové alebo biele. Celá rastlina príjemne vonia. Pochádza od Stredozemného mora, preto sa v našich chladnejších oblastiach lepšie uplatní odolnejšia saturejka horská, vždyzelený poliehavý poloker s drobnými fialovými alebo ružovými kvietkami. Bez problémov prezimuje aj na záhone, pred silnejšími mrazmi ju však treba zakryť čečinou alebo slamou. Má však o niečo jemnejšiu arómu. Ak sa rozhodneme pestovať ju zo semena, osivo si zakúpime v špecializovaných predajniach, semená pestovaných rastlín totiž nedozrejú.

Ako ju pestovať

Rovnako ako väčšina byliniek, aj saturejka záhradná má rada priame slnko a je citlivá na chlad. U nás ju s úspechom môžeme pestovať v teplejších a stredných oblastiach. Darí sa jej na chránených a slnečných miestach. Pôda by mala byť humusovitá, priepustná a udržiavaná bez burín. Osivo vysievame buď priamo na záhon, alebo v chladnejších oblastiach ju pestujeme z predpestovaných sadeníc. Vysiate semienka zľahka pritlačíme a zahrnieme tenkou vrstvou pôdy, lebo klíčia na svetle. Výborne však vyklíčia aj na okennom parapete v ľahkom substráte. Rastliny sa dajú ľahko tvarovať. Sucho jej neprekáža, potrebuje však dostatok svetla a tepla.

Použitie v kuchyni

Ako korenie sa používajú lístky – čerstvé alebo sušené. Saturejku pridávame všade tam, kde čierne korenie, ale aj do strukovín, kapusty či kelu, lebo uľahčuje ich stráviteľnosť a pôsobí proti nadúvaniu. Vhodná je k zemiakovým a zeleninovým jedlám, do nátierok, plniek a zeleninových šalátov. Môžeme z nej pripraviť bylinkové maslo alebo ju pridať do rôznych druhov omáčok. Hodí sa k hydine, ale aj k jahňacine, bravčovine a k rybám. Zvýrazní chuť domácich klobás a údeného mäsa. Pri jej použití však musíme byť opatrní, lebo jej silná aróma môže spôsobiť horkosť pokrmov. Nevaríme ju, ale do jedla pridávame tesne po dovarení. Na sušenie ju zberáme skôr, ako rozkvitne, v júli až auguste. Výhonky striháme tesne nad pôdou, aby sa rastlina rozkošatila. Najväčšie množstvo účinných látok obsahuje v čase tesne pred kvitnutím a počas neho. Sušíme ju v tenkej vrstve v tieni. Správne usušená vňať si zachováva pôvodnú farbu. Listy potom stiahneme zo stoniek a skladujeme na tmavom a suchom mieste v dobre uzatvorenej nádobke.

Liečivé účinky

Je výborným prostriedkom ľudového liečiteľstva. Účinkuje pri kŕčoch, uľavuje pri žalúdočných problémoch, nadúvaní, zlom trávení. Pôsobí protizápalovo a znižuje krvný tlak. Má upokojujúci vplyv na nervovú sústavu a pôsobí močopudne. Povzbudzuje chuť do jedla. Pre jej dezinfekčné účinky je vhodná na naparovanie a čistenie mastnej pleti. Vnútorne sa používa ako liek na odkašliavanie. Ako preventívny prostriedok sa užíva vo forme čaju – 2 čajové lyžičky sušenej drogy zalejeme 0,2 l vriacej vody. Denne môžeme užívať dve alebo tri dávky čaju počas dvoch mesiacov.

Naša rada

Kvitnúca vňať je vhodná ako prostriedok odpudzujúci hmyz. Zo sušenej môžeme pripraviť voňavé vrecúška, ktoré uložíme do skrine. Zaručene odpudia mole.