Parodia
Ide o skutočný veľkorod rastlín vyznačujúcich sa veľkou vzhľadovou rozmanitosťou. Z botanického hľadiska ich môžeme rozdeliť na viacero podrodov, pre pestovateľskú obec má však väčší význam rozdelenie na základe vzhľadu.
Prvú skupinu tvoria rastliny drobnejšieho vzrastu husto obalené krátkymi, často háčikovite zakončenými ostňami a kvitnúcimi relatívne veľkými kvetmi vo všetkých odtieňoch červenej, oranžovej a žltej farby. Tvoria kompaktné telá guľovitého až mierne pretiahnutého vzrastu, pričom ich rebrá sú rozpadnuté do drobných hrbolcov. Typickým znakom je tvorba miniatúrnych semien, u niektorých druhov až prachového charakteru. Typickým predstaviteľom je P. mutabilis a microsperma, ktoré majú háčikovité otŕnenie. Krásnou kombináciou bieleho otŕnenia a červeného kvetu vyniká P. nivosa. Vzhľadom na prirodzenú variabilitu týchto vysokohorských rastlín bolo popísaných veľa druhov a variet, čo značne zneprehľadnilo orientáciu v tejto skupine.
Zástupcami druhej skupiny sú rastliny mohutnejšieho vzrastu s otŕnením redším, priamym. Ostne sú mohutnejšie, väčšinou žltohnedej až čiernej farby, kvety menej výrazné. Rastliny sa vyznačujú pretiahnutejším vzrastom, rebrá sú priame. Z predstaviteľov spomeňme rastliny z okruhu P. comosa a jej podobné.
Poslednou skupinou sú rastliny, ktoré sú medzi pestovateľskou verejnosťou známe ako másovité. Ide o typické rastliny vyznačujúce sa väčšinou mohutným pestrým otŕnením, často husto obaľujúcim telo rastliny. Spočiatku rastú guľovite, neskôr sa preťahujú do stĺpov. Kvety vyrastajú nahustené z vegetačného vrcholu vyplneného vatou a ich veľkosť je vzhľadom na telo rastliny malá. Na rozdiel od rastlín prvej skupiny produkujú väčšie semená.
Celá skupina dostala názov po P. maassií, ktorej areál výskytu je veľmi rozsiahly, pričom tvorí množstvo stanovištných foriem. Až meter vysokými nádherne otŕnenými telami sa vyznačuje P. maxima, z menších druhov spomeňme P. suprema, aureicentra a subterranea.
Celý rod Parodia sa vyznačuje obrovskou variabilitou, neustále sú nachádzané nové druhy a formy. Z uvedeného dôvodu je však vhodný na vytvorenie špecializovanej zbierky zachytávajúcej variačnú šírku týchto rastlín.
Z hľadiska pestovateľského ide o vďačné rastliny, znášajúce drobné pestovateľské chyby bez ujmy na zdraví. Vyžadujú teplé a vzdušné stanovisko s dostatkom slnečného žiarenia. Ako deťom vysokých hôr im nesvedčí dusné teplo skleníkov, na ktoré reagujú pretiahnutým rastom. Substrát zvoľte priepustný, minerálny s dostatočnou zásobou živín. Zálievku nárazovú, vždy až po predchádzajúcom vyschnutí. Kvitnú počas jarných mesiacov veľkým počtom pestrých kvetov. Vegetačný kľud im doprajme pri teplotách do 10 °C, másovitým o nejaký ten stupeň teplejšie, pokiaľ možno na svetle. Vzhľadom na skutočnosť, že parodie vytvárajú neochotne zakoreňujúce odnože až vo vysokom veku, je vegetatívne rozmnožovanie značne problematické. Výsevy semien bývajú úspešné, problémy spôsobujú rastliny prvej skupiny, nakoľko semenáčiky sú po vyklíčení miniatúrne, čím je manipulácia s nimi výrazne sťažená. Potrebujú často až rok na to, aby dosiahli veľkosť vhodnú na presádzanie. Dospievajú však veľmi rýchlo a nie je žiadnou vzácnosťou kvitnutie vo veku 2-3 rokov. U rastlín zvyšných dvoch skupín sú výsevy bezproblémové, na kvitnutie rastlín si však počkáme dlhšie.
Komu učarovali rastliny z horských oblastí Južnej Ameriky, ten si v tomto rode nájde určite niečo pre obohatenie svojej kolekcie.
