Počas teplých dní ich môžeme ešte bez obáv polievať, ale množstvo vody musíme vždy prispôsobiť klimatickým podmienkam, ktoré sa u nás líšia podľa nadmorskej výšky. Sledujme krátkodobé predpovede počasia, podľa ktorých sa môžeme včas rozhodnúť, ako postupovať. Keď je predpoklad, že sa ochladí a bude pršať, rastliny radšej vhodným spôsobom zakryme, aby zbytočne neboli premočené. Trvalé premočenie za chladného počasia by totiž mohlo zapríčiniť ich uhynutie.
Rastliny v skleníku pestujeme trochu inak, pretože v uzavretom priestore dokážeme podmienky zmeniť podľa potreby. Cez de, keď je slnečné počasie, primerane vetráme. To znamená, ak teploty dosiahnu tridsať stupňov, vetráme, keď sú nižšie, vetracie otvory necháme radšej zatvorené, aby takto naakumulované teplo mohli využívať čo najdlhšie. Naopak, ak je chladno, môžeme trochu prikúriť. Takýmto spôsobom dokážeme udržiavať rastliny vo vegetácii. Jesenné prírastky sú vždy výraznejšie ako jarné, lebo rastliny nemusíme prispôsobiť na silné svetlo a ony sa snažia ešte pred zimným spánkom načerpať čo najviac energie.
Vonku pestované sukulenty a kaktusy potrebujú väčšiu pozornosť a koncom mesiaca ich začneme sťahovať na chránené stanovište podľa tepelnej požiadavky. Rody, ktoré aj v prírode žijú vo vyšších polohách, ako sú napríklad Rebutia, Lobivia a iné, necháme čo najdlhšie vonku. Ich tŕne sú vtedy silnejšie, farebnejšie a ozdobnejšie ako inokedy. Teplomilné druhy radšej nasťahujeme do bytových priestorov, kde sú teploty ustálenejšie, a postavíme ich na svetlejšie miesto.
V tomto období dozrievajú posledné plody, ktoré zberáme vždy vtedy, keď sú úplne zrelé, čo sa dá presne zistiť. Mammillarie majú semenníky vždy predĺžené, krásne farebné, väčšinou červenej alebo žltej farby. Keďže plody dlho uskladňujú vodu, musíme ich sušiť pri sálavom a teplom vzduchu, na čo postačia radiátory. Suché plody potom rozdrvíme a semená dôkladne očistíme od rôznych nečistôt. Iné druhy sa po dozretí väčšinou otvárajú, pukajú a semená sú takmer čisté. Môže sa však stať, že plody sa príliš otvoria semená sa vysypú. Pomôžeme si takzvaným vysávačom semien. Na výrobu takého pomocníka potrebujeme malú fľaštičku s gumovou zátkou, do ktorej upevníme dve tenké hadičky. Jeden koniec jednej hadičky priblížime k semenníku, druhú si vložíme do úst a slabým ťahom začneme nasávať. Potom semená hneď označíme.
V septembri sa zobudia niektoré sukulenty, v domovine ktorých je v tomto období zima. Napríklad rod Conophytum celé leto vyzerá ako suchý kameň, ale po poliatí suché vonkajšie listy prasknú a objavia sa čerstvé a svieže drobulinké rastlinky, ktoré časom tvoria veľké skupinky. V tomto období začnú aj kvitnúť. Kvitnúť začnú aj Ariocarpusy. Keďže v tomto období nie je pre ne už dostatok svetla, musíme ich občas aj prisvetľovať, inak puky nedokážu načerpať dostatok energie a napriek tomu, že sa otvoria, nebudú plodné a naša snaha získať semená bude márna. Keď majú Ariocarpusy nasadené plody, potrebujú suché okolie, aby zvyšky kvetu a osemenie nezačali plesnivieť, lebo tento kaz sa za krátky čas prenáša aj na rastlinu, namiesto ktorej budeme mať len hnedý sliz.
Je čas pripravovať zimné stanovište, ale snažme sa predĺžiť vegetáciu našich rastlín. Dobre pripravené a zdravé rastliny dokážeme prezimovať bez strát, čo je naša prvoradá úloha.
