Juhoamerické vysokohorské Opuncie
Opuncie patria medzi kaktusy známe širokej verejnosti predovšetkým vďaka svojmu typickému vzrastu, tvorenému plochými článkami vyrastajúcimi vo viacerých poschodiach nad sebou. Vyznačujú sa veľkou prispôsobivosťou, nenáročnosťou a mnohé druhy sú zároveň veľmi dekoratívne. Väčšina z nich však časom dorastá do veľkých rozmerov a nie sú preto vhodné do menších priestorov a zbierok. Existuje však skupina rastlín, ktoré aj vo vysokom veku zostávajú v našich podmienkach menšie, tvoria nízke trsy, často sú obalené atraktívnym otŕnením a v dobrých podmienkach uspokojivo kvitnú. Ide o juhoamerické horské opuncie, ktoré v súčasnej dobe zaraďujeme do rodov Tephrocactus, Cumulopuntia, Puna, Airampoa, Austrocylindropuntia atď. Sú vďačným materiálom pre pestovateľov zameraných na vysokohorské rastliny Bolívie, Peru, Argentíny a Chile, nakoľko ich charakteristická stavba tela obohatí trochu jednotvárnu zmes guľovitých a stĺpovitých rastlín. Články u týchto opuncií nie sú typicky ploché, najčastejšie sa vyskytuje tvar oválny až guľovitý, pokožka zelená, často s voskovým povlakom, u rodu, Tephrocactus až popolavosivá. Areoly nesú obyčajne množstvo jemných glochíd, krehkých a krátkych ostníkov ukončených háčikom, ktoré sú ozdobou rastliny, ale zároveň môžu byť nepríjemné, ak sa dostanú na kožu. Podľa druhovej príslušnosti vyrastajú z areoly i normálne ostne, najčastejšie šidlovité, rôznej dĺžky a farby. Typické sú papierovité ostne u T. articulatus v. papyracanthus či opačne bezostné areoly u T. molinensis, husto obalené dlhými hrdzavými glochidiami. Niektoré druhy vytvárajú dokonca hustú vlnu, čím pripomínajú rastliny rodu Oreocereus. Kvety majú typickú stavbu pre rod opuncia, najčastejšie sa vyskytujú vo farbe bielej, žltej a červenej.
Na pestovanie nekladú tieto rastliny zvláštne požiadavky, vyžadujú slnečné a teplé stanovište s dostatočným prúdením vzduchu, najmä v období letných horúčav. Sú náročné na dostatok živín v substráte, ktoré využívajú na intenzívny nárast hmoty počas vegetácie. Sadíme ich do väčších nádob, ako sa bežne pri pestovaní kaktusov používajú a v čase vegetácie znesú aj intenzívnejšiu zálievku. Rastliny môžeme umiestniť na slnečné miesto v záhrade prípadne na balkóne a chrániť ich len prístreškom proti prebytku vlahy. Odvďačia sa nám súmerným rastom a pri troške šťastia i kvetmi. Druhy s citlivými koreňmi odporúčame navrúbľovať na otužilý druh opuncie, na ktorej vytvoria v krátkom čase mohutné trsy. Zimujeme ich spolu s ostatnými rodmi pri teplote okolo 10 °C bez zálievky, podľa možnosti na svetle.
Trsovitý charakter tela poskytuje množstvo materiálu na vegetatívne množenie prostredníctvom jednotlivých článkov, ktoré môžeme zakoreniť alebo navrúbľovať na niektorý druh opuncie. Články mnohých druhov opadávajú dokonca už pri otrase rastliny, u ostatných je ich treba oddeliť ostrým nožom. V poslednom období sa dostali na trh i semená týchto zvláštnych rastlín, výsev však vyžaduje trpezlivosť, nakoľko klíčenie je zvyčajne zdĺhavé. Odmenou je však rastlinný materiál v širokej variačnej šírke a možnosť získania nepríbuzných rastlín pre potreby množenia.
Bizarný zjav týchto rastlín ich priam predurčuje na pestovanie v okrasných nádobách z keramiky „a la bonsai“, i keď samozrejme nejde o klasické bonsaje. Fantázii pestovateľa sa však medze nekladú a estetická hodnota týchto kompozícií môže byť na vysokej úrovni. V každom prípade si tieto rastliny zaslúžia tú trochu pozornosti, za ktorú sa odv´dačia svojou bizarnou krásou.
