Kaktusy Chile a Peru
Chile
Je to veľmi zvláštna krajina. Úzky pás pevniny tiahnúci sa zo severu na juh, je z východnej strany ohraničený Andami dosahujúcimi výšku až päťtisíc metrov a zo západnej časti obmývaný Tichým oceánom. Studený Humboldov prúd ochladzuje celé pobrežie, preto i podmienky pre kaktusy sú tu tvrdé a drsné.
Na prežitie rastlín významne vplýva morská hmla, nakoľko na severe Chile sú zrážky veľmi nízke a neprší tu i niekoľko rokov. Smerom na juh zrážok pribúda. Rastú tu špecializované rody, ako napríklad Copiapoa, Islaya, Eriosyce, Neoporteria, Neochilenia, Pyrhocactus, Horridocactus, Eulychnia a iné.
Všeobecne možno povedať, že rastliny z tejto oblasti sú u nás dosť chúlostivé a preto sa väčšinou pestujú navrúbľované na odolnej podnoži. Pri rode Copiapoa sa osvedčili niektoré druhy rodu Opuntia. Používa sa i Eriocereus jusbertii či Trichocereus spachianus. Ak pestujeme kaktusy z Chile zo semien, veľmi dobre sa osvedčilo vrúbľovanie malých vyklíčených rastlín na špičku Peirieskiopsis cv. Po dosiahnutí veľkosti vlašského orecha môžeme rastliny buď prevrúbľovať na niektorú zo spomenutých podložiek, alebo Peirieskiopsis asi tri centimetre pod rastlinou zrezať, nechať ranu riadne zasušiť a potom rastlinu zasadiť tak, aby Peirieskiopsis pod ňou bol úplne zapustený v substráte. Po čase zdrevnatie a rastlina pôsobí dojmom pravokorennosti.
V lete treba rastlinám dopriať veľa slnka, tepla a prúdiaceho vzduchu. Zalievame opatrne a vždy až po dôkladnom preschnutí substrátu, ktorý by mal byť maximálne priepustný, s nízkym obsahom humusu. Zimujeme pri teplotách okolo 10 °C bez polievania. Toto obdobie by nemalo byť dlhé, hlavne ak zimujeme v tmavých priestoroch, pretože rastliny i pri nízkej teplote zvyknú začať rásť a pri nedostatku svetla sa zdeformujú.
Peru
Je ďalšou perlou kaktusového raja. I tu rastie mnoho zaujímavých kaktusových rodov. Spomeniem len niektoré. Z cereusovitých rod Espostoa, Haageocereus, Creocereus, Corryocactus, z guľovitých Matucana, Submatucana, Oroya alebo rod Areqipa.
Pestovateľské podmienky treba prispôsobiť hlavne nadmorskej výške, v ktorej rastliny rastú. Možno povedať, že kaktusy pochádzajúce z nižších nadmorských výšok potrebujú na zimovanie teploty okolo 15 °, rastliny rastúce vo vyšších polohách okolo 10 °C. Maximum slnečného žiarenia a čerstvého prúdiaceho vzduchu by malo byť úplnou samozrejmosťou. Na pestovanie je potrebný priepustný kaktusový substrát, ktorý rýchlo vysychá. Živiny možno dva až trikrát do roka dopĺňať 0,2% koncentráciou hnojiva chudobného na dusík, avšak bohatého na draslík a fosfor, ktorý tieto rastliny potrebujú vo zvýšenej miere.
Rastliny rozmnožujeme vegetatívne i generatívne – zo semien. Mnohé z nich vytvárajú odnože úplne prirodzene, iné však len pri poškodení vegetačného vrcholu. Pravokorenené rastliny rastú dobre na vlastných koreňoch a vrúbľovanie je zbytočné, hoci napríklad rod Oreocereus na silných podložkách vytvára nádherné otŕnenie, vlnu a vatu, ktoré by na vlastných koreňoch nevytvoril a tak vrúbľované rastliny viac pripomínajú rastliny z ich domoviny, čo je vlastne jedno zo snažení každého kaktusára a milovníka prírody.
