Kaktusy a iné sukulentné rastliny majú i napriek svojej odolnosti veľa nepriateľov, ktorým musia vzdorovať od vyklíčenia po celú dĺžku svojho života. Pri zachovaní vhodných podmienok pestovania sa s ochorením týchto rastlín stretávame zriedkavo. K jeho prepuknutiu dochádza najmä pri ich zmene a veľmi časté je zavlečenie škodcov novozískanými rastlinami bez predchádzajúceho ošetrenia. T tohto dôvodu je dôležité všetky nové rastliny pestovať určitú dobu oddelene a súčasne ich preventívne ošetriť prípravkom proti škodcom. Z hľadiska zachovania zdravých rastlín je dôležité preventívne sledovanie zdravotného stavu, aby ochorenie, resp. napadnutie škodcami bolo zaregistrované včas a bolo možné úspešne zasiahnuť.
Z hľadiska pôvodcu ochorenia rozdeľujeme choroby rastlín nasledovne:
1. Poruchy neparazitického pôvodu
2. Vírusové a bakteriálne ochorenia
3. Hubové choroby
4. Poškodenie spôsobené živočíšnymi škodcami
Poruchy neparazitického pôvodu – tzv. fyziologické poruchy:
Medzi poruchy neparazitického pôvodu radíme poškodenia spôsobené vonkajšími vplyvmi prostredia, často v spojitosti s pestovateľskými chybami. V praxi sa najčastejšie stretávame s poškodením spôsobeným nedostatkom svetla ( tzv. vyťahovanie rastlín), ale tiež nadmerným slnečným žiarením v jarnom a letnom obdobím (popálenie pokožky rastlín, ktoré môže viesť až k úhynu). V dôsledku príliš chladného prezimovania dochádza k tvorbe škvŕn na pokožke, ktoré sa môžu rozširovať a viesť taktiež k zániku rastliny. Veľmi častým dôvodom poškodenia koreňovej sústavy je nadmerná zálievka, najmä v chladnom období a v období vegetačného kľudu. Taktiež v období najväčších letných horúčav prechádzajú rastliny do vegetačného kľudu a ich schopnosť prijímať vodu sa znižuje. Pri zálievke sa riaďte zásadou: ak váhate, či zaliať alebo nie – nezalievajte. Sucho ublíži rastlinám omnoho menej ako nevhodná zálievka.
Vírusové a bakteriálne ochorenia:
Vírusy a baktérie patria medzi najmenšie žijúce organizmy a ochrana pred nimi je problematická. Našťastie sa u kaktusov nestretávame často s ochoreniami vyvolanými týmito pôvodcami. Ochrana spočíva hlavne v preventívnych opatreniach, v hygiene prostredia, dezinfekcii substrátu preparením alebo chemicky, v zabezpečení dostatku slnečného žiarenia a čerstvého vzduchu. Rastliny podozrivé z ochorenia je vhodné zlikvidovať. Príznakmi ochorenia sú škvrny na pokožke, rozklad mäkkých pletív, vädnutie rastlín, nádory atď.
Hubové choroby:
Z hľadiska lokalizácie môžeme hubové choroby rozdeliť na:
a) poškodzujúce korene a podzemné časti rastlín
b) poškodzujúce cievne zväzky
c) poškodzujúce telo rastliny
d) napadajúce kvety
e) napadajúce semená
f) poškodzujúce celú rastlinu
Z hľadiska frekvencie patria hubové choroby k najčastejšie sa vyskytujúcim ochoreniam týchto rastlín, pričom ich priebeh býva veľmi rýchly, prípadne prebieha skryte. Z uvedeného dôvodu býva rozsah poškodenia pri zistení ochorenia veľký, čo výrazne znižuje nádej na záchranu rastliny. Ako prevenciu možno odporúčať pestovanie rastlín za dostatočného prísunu čerstvého vzduchu a slnečného žiarenia, uvážlivú zálievku, dezinfekciu pestovateľských nádob, priestorov, substrátu, morenie semien pri výseve. Preventívne je potrebné používať postrek niektorým z fungicídnych preparátov. Pri zasiahnutí rastliny je potrebné odstrániť všetky poškodené časti až na zdravé pletivo, nechať zaschnúť a pokúsiť sa o regeneráciu koreňovej sústavy. V prípade rozsiahlejšieho poškodenia je jedinou možnosťou záchrany navrúbľovanie na odolnú podložku.
Živočíšni škodcovia:
Koreňové háďatká napádajú koreňovú sústavu s následným chradnutím rastlín, rastliny zastavujú rast, nekvitnú. Ochrana je možná použitím chemických prostriedkov so súčasným vybratím rastliny zo substrátu a odstránením napadnutých častí koreňov. Po zahojení rán a vytvorení čakacích koreňov sadíme do dezinfikovaného substrátu. Obdobné príznaky má napadnutie koreňovej sústavy červcom – koreňovkou, ktorá však pri premnožení vystupuje i na nadzemné časti rastliny. Liečba je obdobná, zvlášť dôležité je dodržanie karantény pri novozískaných rastlinách, aby sme si škodcu nezavliekli do zdravej zbierky. Z ďalších druhov červcov spomeňme vlnatky, štítničky a puklice, ktoré napádajú nadzemné časti rastliny a oslabujú rastliny vyciciavaním štiav. Zároveň vytvárajú vstupné brány pre vniknutie cudzopasných húb a plesní do tela rastliny. Bojujeme proti nim použitím chemických prípravkov, ktorých je v súčasnosti bohatá ponuka. Obávaným škodcom na kaktusoch je svetluška chmelová (červený pavúčik), ktorá napáda najmä vegetačné vrcholy rastlín. Poškodenie sa prejavuje žltými, hnedými alebo sivými škvrnami na pokožke, často býva postihnuté miesto potiahnuté jemnou pavučinou. Ochrana spočíva v aplikácii chemického prípravku podľa pokynov výrobcu pri výskyte ochorenia, prípadne preventívne. Z ďalších škodcov živočíšneho pôvodu spomeňme mravcov, svinky, slimákov a drobné hlodavce, ktoré však rastliny neohrozujú v takej miere.
