Dlhé roky prevládal a dodnes pretrváva názor, že kaktusy kvitnú raz za sedem rokov alebo raz za sto rokov, či dokonca raz za život. Posledné tvrdenie nepopieram, dôkazom je rod Agave, ale prvé musím uviesť na správnu mieru: ak kaktus raz dosiahne kvetuschopnosť, znamená to, že dospel. Ak má vhodné podmienky, kvitne každoročne, často opakovane viackrát za sezónu.
Kvety kaktusov možno rozdeliť na cudzoopelivé a samoopelivé. Medzi samoopelivé patria niektoré Mammilaria, všetky Epithelantha, Aylostera, Echinocactus grusonii, niektoré Escobaria, Gymnocactus, Gymnocalycium, Neobesseya a Setiechinopsis mirabilis. Sú schopné oplodniť sa vlastným peľom a vytvoriť klíčiace semená.
Ak chceme získať semená z cudzoopelivých kvetov, potrebujeme dva jedince geneticky odlišné, pochádzajúce z iného semena, t.j. semenáčiky, ktoré vznikli opelením dvoch geneticky odlišných rastlín. To znamená, že pri opeľovaní odnoží tej istej rastliny nebudeme mať šťastie.
Existujú aj kvety kleistogamné (rod Frailea), ktoré sa nemusia otvoriť a predsa prinesú semená. Vivipária je zriedkavý jav, kedy začnú semená klíčiť vo vnútri plodu (niektoré druhy rodu Coryphantha a Frailea).
Opeľovanie
Kvety opeľujeme prenesením peľu na bliznu. Pri samoopelivých táto činnosť, pravdaže, odpadá. Peľ prenášame najčastejšie štetcom, kúskom vaty namotanej na zápalku alebo priamo vytrhnutím niekoľkých peľníc pinzetou a následným opelením blizny týmito peľnicami. Treba však dávať pozor, aby sme potom pinzetu dôkladne zbavili peľu, aby pri ďalšom použití nedošlo k hybridizácii.
Dôležitý je aj termín opeľovania. Peľ musí byť vyzretý, nezlepený, uvoľňujúci sa z peľníc, musí dokonale priľnúť na štetec. Blizna musí mať otvorené všetky laloky, mierne lepkavé, lesklé. Tento čas zistíme dlhoročným pozorovaním a skúšaním. Vo všeobecnosti však možno povedať, že vhodné sú poludňajšie hodiny slnečného dňa, keď sú kvety otvorené. Často sa stáva, že sa kvety neotvoria naraz a v prírode by ostali neopelené. Existuje však jedno riešenie: peľ alebo celý odkvitnutý kvet uložíme na pár dní na studené miesto, napríklad do chladničky a počkáme, kým sa otvorí aj druhý kvet a opeľujeme. Výsledok nebýva stopercentný, ale za pokus to stojí.
Snažme sa o pestovanie botanicky čistých druhov, na opeľovanie vyberajme najkrajšie rastliny, ktoré najviac vyhovujú popisu a, samozrejme, zdravé, bezchybné rastliny. Hybridizácia je v mnohých prípadoch nežiaduci jav a kaktusári ju – na rozdiel od pestovateľov kvetov – ani veľmi nepoužívajú. Pristupujeme k nej po dôkladnom uvážení, pričom musíme sledovať určitý cieľ, nie bezhlavo prenášať peľ z blizny na bliznu. Mali by sme poznať aj niektoré genetické vlastnosti a metódy hybridizácie, príbuzenské, ale aj iné vzťahy medzi rastlinami. Hybridy sa najčastejšie robia pri druhoch rodu Astropythum a medzi rodmi to býva Chamaecereus s rodmi Rebutia, či Lobivia.
Druhy plodov
Po opelení začínajú zrieť plody. Je to proces, ktorý trvá rôzne dlho – od troch týždňov, napríklad Gymnocalycium, Turbinicarpus, Astropythum až po jeden rok – Mammillaria. A ako zistíme, či sú už plody zrelé? Pri mnohých druhoch sa zafarbia na červeno – niektoré Mammillaria, Coryphantha, Homalocephala, Epithelantha, Neobesseya, Eriocereus, Opuntia a iné, fialovo – Gymnocalycium saglionis, tilcarense, žlto – Hamatocactus sinuatus, Hylocereus, Ferocactus, bielo, zeleno – mnohé Coryphantha, Gymnocalycium, Neoporteria, Neochelenia, Mammillaria wutenauana. Sú to dužinaté plody, ktoré sú väčšinou zrelé práve vtedy, keď sú plody takto sfarbené. Iným znakom zrelosti je vytlačenie plodu rastlinou na jej povrch – Mammillaria, Obregonia, Lophophora.
Ďalšou skupinou sú suché plody, ktoré sa nesfarbujú tak intenzívne. Čas zrelosti nastane prasknutím osemenia – Astropythum, Rebutia, Strombocactus, Turbinicarpus, Aztekium a iné. Zberáme ich odsávačkou semien alebo opatrne pinzetou. Pri čistení nie sú s nimi také problémy ako s dužinatými plodmi. Odstránime len hrubé nečistoty, uložíme ich do papierového vrecúška, označíme ho a uskladňujeme na suchom, tmavom mieste.
Semená dužinatých plodov prepierame na sitku alebo v dámskej pančuche pod prúdom tečúcej vody, najlepšie teplej. Plody nesmieme nechať zaschnúť, najlepšie ich očistíme hneď po zbere a potom ich uskladníme.
Klíčivosť semien
Klíčivosť semien je rôznorodá. Väčšina druhov je schopná vyklíčiť hneď po dozretí, respektíve po zbere, a klíčivosť si udržujú len niekoľko mesiacov. Niektoré veľké severoamerické, ale aj juhoamerické druhy, napríklad Echinocactus, Ferocactus, Carnegia, Eriosyce, Trichocereus a iné, si udržiavajú klíčivosť aj niekoľko rokov. Z toho vyplýva praktická rada: nevzídené semená nezahadzujte, pozberajte ich a skúste šťastie znova na budúci rok. Existujú prípady, keď po päť aj viacročnom skladovaní semená vyklíčili. Rastlinným materiálom, ani semenami, by sme nemali plytvať, ale chrániť každý kus v našej zbierke a rozmnožovať ich. Už len preto, že mnohé druhy sú v domovine ohrozené a možno práve naša rastlinka, ktorá vzišla z dlho uskladňovaného a zabudnutého semienka, bude východzou bázou pre rozmnožovanie už zdanlivo vyhubeného druhu.
