Potrebné je pripraviť sa na všetky možné extrémy, aby sme okamžite mohli zareagovať na rozmary počasia. Podľa mojich záznamov na začiatku októbra v niektorých rokoch klesla teplota až na -7 °C. Takéto nízke teploty môžu vážne poškodiť aj takzvané zimovzdorné druhy, pretože ani ich telesná tekutina nie je dostatočne zahustená a „prebytočná voda“ zamŕza. Môže sa stať, že roztrhne bunky rastlín.
Musíme začať obmedzovať prísun vody do rastlín, pretože keď ich budeme ukladať na zimné stanovište, musia mať úplne suchý substrát. Nie je na prekážku ani to, ak sú trocha zvraštené, pretože v tomto stave lepšie znášajú nižšie teploty počas zimovania. Treba však maximálne využiť prístupné slnečné žiarenie, aby si z neho mohli načerpať čo najviac energie.
Miestnosť, ktorú budeme používať na zimovanie, musí byť suchá, čistá a ak je to možné, tak aj svetlá, nie je to však podmienka. Pozor treba dávať najmä na to, aby sme ich neuskladňovali spolu s ovocím a zeleninou, pretože vylučujú pre ne rôzne škodlivé látky. Viem to z vlastnej skúsenosti. Minulý rok som totiž skladoval sukulenty spolu so zemiakmi a takmer všetky rastliny z rodu Agave boli napadnuté sivou zemiakovou plesňou. Rastliny poškodila tak, že na ich úplné zotavenie bude potrebných niekoľko rokov! Veľmi dôležitou podmienkou pri výbere vhodných priestorov na zimovanie je aj teplota, ktorú jednotlivým druhom musíme zabezpečiť. Napríklad chúlostivé sukulenty a kaktusy, ktoré pochádzajú z teplejších krajín, potrebujú pri prezimovávaní teplotu 15 až 20 °C, čiže asi teplotu obývanej vykurovanej izby. Rastliny z tejto skupiny umiestnime čo najbližšie k oknu. Sem patria rody Pachypodium, Adenium, Melocactus, Uebelmannia, Discocactus a iné.
Asi osemdesiat percent kaktusov a sukulentov patrí do druhej skupiny. Vyžadujú prezimovanie pri teplote 8 až 12 °C. Takúto teplotu majú nevykurované miestnosti alebo pivnice. Rastliny uložíme do debničiek, ktoré môžeme poukladať na seba, čím ušetríme priestor. Nikdy ich však nekladieme priamo na betón, ale na drevené palety alebo polystyrén. Pritom pamätáme na to, že na podlahe je o niekoľko stupňov chladnejšie ako vo vyšších vrstvách. Rastliny preto ukladáme podľa ich teplotných nárokov. Tie, ktoré vyžadujú nižšie teploty, ako sú Rebutia, Sulcorebutia, Lobivia, dávame celkom dole. Rody ako Notocactus, Parodia, Mammillaria potrebujú viac tepla, preto ich položíme vyššie.
Zimovzdorné rastliny môžeme nechať vonku celý rok, ale počas dlhotrvajúcich dažďov ich prikrývame, aby opäť nezačali rásť. Mohlo by to znamenať ich koniec. Veľmi vzácne a zriedkavé rody je vhodnejšie umiestniť v nevykurovanom skleníku alebo parenisku. Rastliny z rodov Sclerocactus, Pediocactus, Echinocereus veľmi dobre prezimujú pod snehovou prikrývkou.
Tohtoročné semenáče prezimovávame o niečo opatrnejšie ako dospelé rastliny. Môžeme ich nechať v byte na parapete, kde ich máme na očiach.
Je jedno, ktorý spôsob prezimovania zvolíme, nie je však jedno, ako naše rastlinky naň pripravíme. Zo všetkých jedincov odstránime zvyšky kvetov i zrelé aj nezrelé plody. Poškodené časti musia byť dôkladne zahojené, a keď nie sú, rany ošetríme a necháme zaschnúť. V žiadnom prípade nesmieme dovoliť škodcom, aby sa spolu s rastlinami dostali na zimovisko, pretože počas zimných mesiacov by sa mohli nekontrolovane premnožiť. Jednu zimu som takúto pohromu prežil aj ja. Všetky rastliny boli zamorené vlnačkou tak, že ich nebolo ani vidieť. Rozpučené vlnačky doslova premočili zeminu svojou telesnou tekutinou. Dobrým pomocníkom v takomto prípade sú naftalínové tabletky, ktoré sa používajú na odpudzovanie molí. Do každej debničky vložíme jednu. Je síce pravda, že v takejto miestnosti sa potom netreba dlho zdržiavať, ale efekt je zaručený.
Nemali by sme podceňovať ani myši a potkany. Často totiž poškodia práve tie najvzácnejšie a najmilšie exempláre. Preto treba na ne nastražiť pasce. Ak použijeme chemické prípravky, dodržiavame návod na použitie. Pri mechanických zariadeniach dávame pozor, aby nespôsobili zranenia nám, domácim zvieratám ani deťom.
Dobre pripravené a správne prezimované rastliny úspešne prekonajú všetky úskalia a na jar budúceho roka bez problémov začnú opäť vegetovať. Nesprávne uskladnené rastliny sa môžu zdeformovať alebo v krajnom prípade aj zahynúť. Pohľad na ne nás potom na dlhý čas môže odradiť od ďalšieho pestovania.
