Kvety kaktusov patria v rastlinnej ríši k tým najkrajším. Popredné postavenie medzi nimi patrí kvetom rastlín, ktoré v súčasnosti radíme k príbuzným rodom Echinopsis a Lobívia. Areál rozšírenia týchto rastlín zaberá takmer celú Južnú Ameriku, hlavnými oblasťami rozšírenia sú Argentína a Bolívia, pričom rastliny osídľujú stanovištia rôzneho charakteru, počnúc nížinnou záplavovou oblasťou a končiac extrémnymi vysokohorskými lokalitami. Napriek tomu sú to rastliny veľmi prispôsobivé a najmä príslušníci r. Echinopsis stáli často na počiatku kaktusárskej záľuby mnohých pestovateľov týchto exotických rastlín. Vzhľadom na rozsiahly areál rozšírenia a rozdielne klimatické podmienky ide o rastliny s veľkosťou od niekoľkých cm (vysokohorskí zástupcovia uvedených rodov) po metrové stĺpy zástupcov rodu Echinopsis. Otŕnenie je vo všeobecnosti jednoduché, riedke, líšiace sa dĺžkou a hrúbkou ostňov. Nájdu sa medzi nimi i rastliny otŕnené hustými a krátkymi tŕňmi – okruh Lobívia famatimensis ale i s otŕnením, ktoré môže smelo konkurovať extrémne otŕneným severoamerickým kaktusom – L. ducispaullií, L. ferox, a E. leucantha. Prevládajúca farba ostňov je hnedo-žltá, vekom šednú. Čo príroda ubrala na kráse tiel týchto rastlín, to si v plnej miere vynahradila v ich kvetoch. Ťažko slovami opísať žiarivé farby kvetov lobívií či nežnú krásu veľkých kalichov Echinopsis, rozvíjajúcich sa podľa druhu počas slnečných dní či letných nocí. Škoda, že táto krása trvá len krátko, kvety vydržia podľa teploty prostredia od 1 do 3 dní. I ten najobyčajnejší z nich, E. eyriesii, pestovaný za oknami našich príbytkov alebo v polotieni vidieckych záhrad, sa v dobe kvitnutia mení na skvost obsypaný bielymi kvetmi na dlhej kvetnej trubke, šíriaci opojnú vôňu do vlahej noci. Z podobných spomeňme E. werdermanii s kvetmi ružovými, či E. chacoana s dlhými ostňami a bielymi kvetmi. Taktiež E. obrepanda zaujme krátkym a hrubším otŕnením a kvetmi rozvíjajúcimi sa s východom slnka vo farbe bielej, cez červenú až k fialovej. Krásou svojho otŕnenia upútajú pozornosť už spomínané rastliny z okruhu E. campylacantha, E. leucantha či E. melanopotamica.
Lobívie sa ako obyvatelia vysokých nadmorských výšok v krajine s malým množstvom opeľovačov prispôsobili situácii tým, že na seba v pustej krajine pútajú pozornosť pestrosťou svojich kvetov. Nájdeme u nich snáď všetky farby, ktoré sa vyskytujú v kaktusovej ríši. Často sú kvietky väčšie ako sama rastlina, ktorá býva väčšinou ukrytá pred nepriazňou počasia v substráte alebo skalnej štrbine. Rod Lobivia zahrňuje nepreberné množstvo druhov a variet týchto rastlín, čím sa stáva vďačným objektom pre špecializované zbierky.
Pestovanie týchto rastlín nenaráža až na výnimky na väčšie problémy. Vyžadujú veľa slnka a počas celej sezóny prístup čerstvého vzduchu. Ideálna je pre ne voľná kultúra na balkóne alebo záhrade s fóliovým krytom počas dlhotrvajúcich dažďov. Prezimovanie chladné, do 10 °C, podľa možnosti na svetlom mieste. Zálievka nárazová, najmä v jarnom období a neskorom lete, počas letných horúcich dní je potrebné zálievku znížiť, nakoľko rastliny prekonávajú letnú stagnáciu rastu. Na jar po prenesení na letné stanovište ich treba chrániť pred poškodením pokožky slnečným žiarením. Pri splnení týchto základných podmienok sa nám odvďačia krásou svojich kvetov.
