Aloa – zázračná rastlina

O aloe a jej liečivých účinkoch vedela už Kleopatra. Dokonca z nej na jednom ostrove v Indickom oceáne vyrábali fialové farbivo, kvôli ktorému ho chcel Alexander Veľký dobyť. Dnes je komerčne známa nielen v kozmetickom či farmaceutickom priemysle, ale z jej nevšednej krásy sa tešia aj mnohí pestovatelia.

Listnatý sukulent

Všetky druhy rodu Aloe sú charakteristické svojimi hrubými, mäsitými, po okrajoch zúbkatými listami, plnými čírej gélovitej šťavy. Tento pozoruhodný rod zahŕňa vyše dvesto druhov pochádzajúcich z tropickej Afriky a Indického polostrova. Podľa druhu má stromčekovitý alebo kríčkovitý vzrast. Dužinaté listy vyrastajú husto a vytvárajú ružicu. Z nej sa zvykne na jar vyvinúť kvetná stopka, na ktorej v úzkom klase vyrastajú rúrkovité, zväčša do žlta alebo oranžova sfarbené drobné kvietky. Táto sukulentná rastlina vďačí za svoj vzhľad púštnym podmienkam, ktorým sa musela postupne prispôsobiť. Zaujímavosťou aloy je, že na miestach svojho prirodzeného výskytu je schopná pomocou koreňového systému napojiť sa na spodnú vodu. V porovnaní s druhmi pestovanými v našich podmienkach alebo mladými semenáčikmi s nevyvinutými koreňmi sa trocha líšia, čo je zjavné už na prvý pohľad. Listy zásobované spodnou vodou vyzerajú oveľa silnejšie a sviežejšie.

Stačí si len vybrať

Z početných druhov je na celom svete najznámejšia Aloe barbadensis, ktorú poznáme najmä pod jej komerčným názvom Aloe vera. Ľudia veria, že práve tento druh má liečivé účinky. Mohutné zelené listy, ktoré sú miestami škvrnité, dorastajú do vyše metrovej dĺžky. Ich kontúry najlepšie vyniknú na slnkom presvetlenom mieste. Na leto ju zvyčajne dávame do záhrady na chránené miesto. Pre bytové podmienky je najvhodnejšia aloa strakatá (Aloe variegata). Poznáme ju vďaka tmavozeleným listom s bielymi škvrnami tvoriacimi priečne pásiky. Listy vyrastajú za sebou v ružici a smerom von sa mierne prehýbajú. Každý rok vyháňa nové odnože. Pravidelné husté ružice vytvára aloa ostitá (Aloe aristata). Jej početné tmavozelené listy pokryté bielymi výrastkami najlepšie vyniknú v širokom, plytkom črepníku. Počas roka vytvára veľa odnoží a črepník rýchlo zaplní menšími či väčšími ružicami. Trocha iný vzrast má aloa stromčekovitá (Aloe arborescens). Vytvára holý kmienok s oddelenou ružicou. Zelené listy má svetlejšie než ostatné druhy. Zo vzácnych a menej známych druhov predstavujeme Aloe divaricata, Aloe ramosissima či Aloe cameronii.

Nároky na pestovanie

Všetky druhy sú na pestovanie v črepníkoch pomerne nenáročné. Počas vegetácie obľubujú svetlé a vzdušné miesta, ako napríklad podobločnicu alebo zimnú záhradu. Priame slnečné lúče znášajú dobre iba druhy s lesklými listami. Počas vegetácie treba tieto rastliny dôkladne a pravidelne polievať. Zeminu však medzi každou zálievkou necháme trocha preschnúť. Na jeseň ju postupne obmedzíme, až kým substrát v črepníku celkom neuschne. Rastliny necháme prezimovať na slnečnom, ale chladnom mieste. Celý cyklus prísunu vody opäť obnovíme na jar. Pri zálievke si musíme dávať pozor, aby voda neostala medzi listami, pretože by začali veľmi rýchlo hnednúť a postupne hniť. Kým iné rastliny vädnú a hynú, aloa ostáva vlhká, pretože uzatvára svoje póry, aby zabránila úbytku vlahy.

Vypestujte si alou sami

Materské rastliny vyháňajú počas svojho rastu takzvané odnože, ktoré pri presádzaní môžeme oddeliť už pri veľkosti dva centimetre a zasadiť do samostatného črepníka. Je to jednoduchý spôsob, ako si rozšíriť svoju zbierku. Oddelené odnože necháme najskôr na tienistom mieste dobre preschnúť a až potom vysádzame do zeminy. Len čo rastlinka zakorení, staráme sa o ňu ako o materskú. Pri ich presádzaní alebo sadení musíme zabezpečiť rovnakú hĺbku, v akej rástli predtým. Základom pravidelného rastu je kvalitný, priepustný substrát a dobrý odtok. Najlepšou zeminou je zmes hrubého piesku a rašeliny. Pôda musí byť dostatočne vzdušná, aby dokázala udržať v kapilárnych póroch a vlásočniciach potrebné množstvo vody. Dobrý odtok vody zabezpečíme, keď naspodok črepníka dáme vrstvu štrku.