Peruánske perly – Matucana
Rastliny tohto rodu sa ešte prednedávnom rozčleňovali do rodu Submatucana, Eomatucana, Borzicactus a niektorých ďalších. Taxonómovia však rozhodli, že ich treba zlúčiť do spoločného rodu Matucana. To im však neuberá na kráse a pôvabe. Telo rastliny je viac či menej zahalené do ostňov. Nájdu sa i druhy takmer bez ostňov, napríklad Matucana madisoniorum. Podľa hustoty ostňov sa dá približne odhadnúť, v akých nadmorských výškach jednotlivé rastliny rastú. Platí, že čím viac ostňov, tým vyššia je poloha výskytu a naopak. Dôležité je poznať túto skutočnosť na zabezpečenie zodpovedajúcej teploty na prezimovanie jednotlivých druhov.
Jedince so slabými ostňami pochádzajú z nižších polôh a treba im v zime zabezpečiť teplotu nad 12 °C. Pri veľmi chladnom zazimovaní sa na rastlinách vytvárajú hrdzavé škvrny, ktoré často prerastajú až dovnútra tela rastlín a zahubia ich. Leto má byť slnečné, teplé a vzdušné. Ideálne je rastliny umiestniť do voľnej kultúry pod pareniskové okná či fóliu, kde vzduch môže voľno prúdiť. Kvety sú prispôsobené rôznym druhom opeľovačov, napríklad kolibríkom, veľkým druhom hmyzu, drobným osám a včelám. Majú rôzne odtiene červenej farby, prechádzajúce do oranžova. Druh Matucana aureiflora má kvet čisto žltej farby. Obdobie kvitnutia je od mája do októbra, v závislosti od intenzity slnečného žiarenia, zálievky a prísunu živín. Odporúčame prihnojovať bežnými hnojivami, s dôrazom na vyšší obsah fosforu. Zeminu potrebujú bežnú kaktusovú. Rastliny rozmnožujeme hlavne semenami, ktoré sú dobre klíčivé. Semenáčiky rastú dobre, nie je však vhodné držať ich v príliš suchom prostredí, pretože ich napádajú roztoče. Kvetuschopnosť dosahujú rastliny tri až šesť rokov po sejbe.
Rozmnožovať ich môžeme aj odnožami, ktoré vytvárajú rastliny druhov Maculata paucicostata, tuberculata, polzii a niektoré ďalšie. Stretávame sa s rôznymi druhmi a varietami rodu. Mnohé z nich sú ponúkané len pod číslami, hlavne zberateľa kaktusov Karla Knížete s označením KK alebo KZ.
Zbierka týchto kaktusov evokuje v človeku túžbu lepšie spoznať ich domovinu. Z druhov sa najčastejšie stretávame s názvami Matucana paucicostata, calliantha, intertexta, formosa, madisoniorum, aureiflora, krahnii, weberbaueri, haynei, tuberculata, ale i ritteri, polzii, vilarica a ďalšími. Sú to skutočné perly, ktoré sa oplatí mať v zbierke. Za starostlivosť sa odvďačia nielen svojím nezvyčajným vzhľadom, ale i kvetmi.
Peruánske skvosty – Matucana
Peru je krajina oplývajúca mnohými prírodnými krásami. Svojou polohou, tesne pri rovníku, je medzi oblasťami s bohatou vegetáciou kaktusov jediná výnimka. Všetky ostatné kaktusové oblasti ležia v subtropickom pásme, to znamená vo väčšej vzdialenosti od rovníka. Do východnej časti Peru zasahuje obrovský amazonský prales a neďaleko Tichého oceánu, na západe krajiny, sa rozprestiera pásmo hrebeňov Kordillier. Z dôvodu prúdenia Humboltovho studeného prúdu je pobrežie, široké asi 100 km, púštne, v niektorých častiach prší raz za niekoľko rokov. Extrémnemu podnebiu odoláva len vysoko špecializovaná xerofytná vegetácia.
Rod Matucana ako typický peruánsky rod je väčšinou špecializovaný na vysoké hory, zasahuje až do výšky 4000 m n. m., ale oblasť hlavného výskytu je okolo 1000 až 2500 m n. m. Rastliny tohto rodu majú rozmanité otŕnenie, líšiace sa vo farebnosti, dĺžke a hustote. Medzi menej vytŕnené rastliny patrí M. areiflora, ktorá má tŕne farebné, od červenej po žltú. Sú to menšie guľovité rastliny so žltými kvetmi. Zaraďujeme sem tiež M. madisoniorum s pokožkou pripomínajúcou zamat, u ktorej otŕnenie často chýba úplne. Z ďalších spomeňme M. krahnii s dlhými tenkými tŕňmi a červenými kvetmi a hrubšie otŕnenú M. paucicostata s červenými kvetmi, ktorá sa ľahko množí odnožami. M. oreodoxa je rastlina zaujímavého vzhľadu s červeno-oranžovým kvetom. Sú to všetko rastliny s menším vzrastom do priemeru 15 cm. Vzhľadom na svoj výskyt v nižšie položených teplejších oblastiach vyžadujú v zime teplotu nad 10 °C a úplné sucho. Ak zimné teploty klesajú dlhodobo pod uvedenú hranicu, trpia hubovitými chorobami pokožky. Vyhovuje im zimné svetlé stanovište, ale veľmi dobre znášajú aj tmavé zimovanie.
Druhú skupinu tvoria druhy, ktoré rastú vo vyšších polohách od 2000 až po 4000 m n. m. Tieto matucany sú hustejšie otŕnené, väčšinou bielymi sklovitými tŕňmi, z ktorých vytŕčajú dlhšie stredové v rôznych odtieňoch hnedej, žltej, alebo čiernej. Tieto matucany sa nazývajú podľa ich vytŕnenia „biele“ matucany. Hlavným predstaviteľom je M. haynei, ktorá je zahalená do bielych až žltastých tŕňov s tmavými stredovými tŕňmi. Ozdobná je tiež červenými kvetmi, i keď kvitne nepravidelne. Ďalšou je M. breviflora, ktorá je podobná M. haynei, má redšie, ale o to silnejšie vytŕnenie a žiarivo červené kvety. M. clavispina je charakteristická jemným a hustým otŕnením a tehlovo červeným kvetom. Telá M. polycephala a M. comacephala sú obalené veľmi hustými tŕňmi, ktoré sú biele až žlté a pokrútené na všetky strany. M. polycephala má kvety dlhé fialové, M. comacephala ich má oveľa menšie a červené. Nakoľko sú matucany tejto skupiny ako väčšina vysokohorských rastlín veľmi variabilné, môžeme sa v literatúre stretnúť so zaradením vyššie uvedených rodov na úroveň variety, resp. formy M haynei. Tieto „biele“ matucany rastú spočiatku guľovito, neskôr sa vyťahujú, v niektorých prípadoch až do výšky 60 cm. Všetky v zime vyžadujú teplotu do 10 °C a úplné sucho. Taktiež môžu zimovať v tme, svetlé zimovanie však výrazne podporí kvitnutie.
Pestovanie nevyžaduje veľké skúsenosti. Pri dodržaní základných podmienok, ktorými sú priepustný substrát, v lete veľa slnka a čerstvého vzduchu, zálievka až po preschnutí substrátu sa nám podarí vypestovať rastliny s atraktívnym otŕnením a prekrásnymi kvetmi. Jesenné prihnojenie hnojivami s vyšším obsahom fosforu a draslíka podporí ochotu kvitnúť, zvlášť u skupiny z okruhu M. haynei. Rastliny tejto vysokohorskej skupiny tiež výborne znášajú letnú voľnú kultúru, v ktorej ich chránime len pred dlhotrvajúcimi zrážkami.
Rastliny rodu Matucana vás budú tešiť typickými kvetmi žiarivých farieb od jari až do začiatku leta, niektoré aj v lete a na jeseň. Kvety vydržia podľa počasia 1-5 dní, dlhšie pri chladnejšom počasí.
