Stromy

Zemolezy – voňajúce liany a kry

lonicera_mandarinZa bežnou predstavou o zemolezoch ako voňajúcich girlandách visiacich z plotov, sa skrývajú mnohé ďalšie druhy, ktoré sú rovnako efektné a krásne a z hľadiska pestovania rovnako prispôsobivé.

Rod zahŕňa opadavé, poloopadavé alebo vždyzelené kry a drevnaté popínavé rastliny, ktoré sa pestujú najmä pre voňavé rúrkovité kvety. Popínavé rastliny sa môžu tvarovať ako veľké kry. Sú úplne mrazuvzdorné až citlivé na chlad. Rastú na akejkoľvek výživnej, dobre priepustnej pôde, na slnečných alebo polozatienených stanovištiach.

Okrem našich lesných zemolezov – zemolezu kozieho a zemolezu ovíjavého, ktoré sú obľúbené aj v našich záhradách, pestujeme aj druhy pochádzajúce z Ameriky, Ruska a najmä z Ďalekého východu. To dokazuje, že zemolez je rozšírený na celej zemeguli, vrátane oblastí s horúcim podnebím, kde sa pestujú doteraz menej známe druhy. V sortimente záhradníckych odrôd sa nachádzajú dva odlišné typy, a to liany a kry. Liany sú podobné zemolezu koziemu, niektoré sú viac, niektoré menej popínavé, často s voňajúcimi kvetmi.

Z krov sú najpestovanejšie neopadavé druhy s nepatrnými kvetmi, kompaktného vzrastu a jemnými listami, pripomínajúcimi krušpán. Existuje viac druhov krovitých zemolezov, odlišujúcich sa veľkosťou a tvarom listov a vôňou. U nás sa v súčasnosti pestujú len ojedinele.

Prehľad pestovaných druhov

Zemolez kozí (Lonicera caprifolia) rastie vzácne v lužných lesoch a krovitých porastoch teplejších oblastí, často sa však pestuje. Dosahuje výšku až päť metrov. Listy má široko elipsovité, na rube sivasté. Kvety sú žltobiele, zvonku často ružovkasté, príjemne voňajú, najmä podvečer. Kvitne v máji až júni.

Zemolez ovíjavý (Lonicera peryclimenum) dorastá do výšky päť metrov. Podobá sa zemolezu koziemu, ale listy má trochu užšie, na rube sivé. Kvitne v júni až auguste.

Zemolez Tellmanov (Lonicera tellmenniana) dobre rastie do výšky päť metrov. Kvitne v máji až júni žiarivo oranžovožltými kvetmi. Neznáša prudké slnko.

Zemolez Brownov (Lonicera brownii) dosahuje výšku tri metre. Má tenké konáriky, kvety nevoňajú. Kvitne v júli až auguste. Je náročnejší.

Zemolez japonský (Lonicera japonica) je vždyzelená alebo poloopadavá rastlina s oválnymi, niekedy laločnatými jasnozelenými listami so žltými žilkami. Má voňavé biele kvety, ktoré sa neskôr sfarbujú do žlta. Je mrazuvzdorný. Dorastá až do výšky desať metrov.

Zemolez Heckrottov (Lonicera heckrottii) rastie pomerne silne, listy má tmavozelené, na rube sivasté. Kvitne dlho, od júna až do septembra svetlokarmínovými kvetmi, ktoré sú vnútri biele a pri odkvitaní prechádzajú do zlatožltej farby. Má purpurovočervené plody.

Zemolez americký (Lonicera americana) je veľmi dobre kvitnúca ovíjavá liana s oválnymi listami. V lete vytvára súkvetia intenzívne voňajúcich žltých kvetov s červenopurpurovým nádychom. Dorastá do výšky sedem metrov.

Zemolez etruský (Lonicera etrusca) je opadavá alebo poloopadavá popínavá rastlina s oválnymi tmavozelenými, na rube modrozelenými listami. V lete až na jeseň vytvára voňavé zlatožlté, neskôr sýtejšie žlté až červenkasté kvety. Je úplne mrazuvzdorný. Dorastá do výšky štyri metre.

Zemolez Henryho (Lonicera henryi) je mrazuvzdorná vždyzelená alebo poloopadavá popínavá rastlina s úzko oválnymi tmavozelenými, na rube bledšími listami. V lete až na jeseň vytvára vrcholové súkvetia červenopurpurových kvetov, z ktorých dozrievajú čierne bobule. Dorastá až do výšky desať metrov.

Zemolez kapucňovitý (Lonicera pileata) je vždyzelený nízky, rozložitý hustý ker s úzkymi tmavozelenými listami. Koncom jari vytvára drobné lievikovité krémovobiele kvety. Plody sú fialovopurpurové bobule. Vhodný je na pokrytie pôdy.

Zemolez lesklý (Lonicera nitida) vytvára vzpriamený, jemne rozkonárený a vzdušný ker podobný myrte, dorastajúci do výšky jeden a pol metra. Listy má drobné, vajcovité, usporiadané v dvoch radoch na dlhých konárikoch. Kvitne v marci, ale iba v teplých polohách. Nenápadné kvety má žltobiele, voňavé. Je chúlostivý.

Zemolez tatársky (Lonicera tatarica) je u nás najrozšírenejší. Je hustý, rastie vzpriamene do výšky tri metre. Listy má vajcovito kopijovité, na spodu modrozelené. Kvitne v máji bielymi alebo ružovými kvetmi.

 Zemolez Korolkovov (Lonicera korolkowii) dorastá do výšky tri metre, je široko rozložitý. Má slabšie preklonené konáriky s drobnými sivastými listami. Kvitne veľmi bohato jasnoružovými kvetmi v júni. Je veľmi krásny ako solitéra.

Zemolez voňavý (Lonicera fragrantissima) je opadavý alebo poloopadavý, bohato rozkonárený rozložitý ker s oválnymi tmavozelenými listami. V zime a začiatkom jari vytvára smotanovobiele kvety. Je úplne mrazuvzdorný. Dosahuje výšku dva metre a šírku štyri metre.

Zemolez Ledebourov (Lonicera ledebourii) je opadavý, bohato rozkonárený ker. Koncom jari a začiatkom leta vyrastajú spomedzi tmavozelených listov oranžovožlté kvety s červeným nádychom.

Zemolez Maackov (Lonicera maacki) je mohutný opadavý, bohato rozkonárený ker s oválnymi tmavozelenými listami. Je úplne mrazuvzdorný. Z voňavých bielych, neskoršie žltých kvetov dozrievajú začiatkom leta jasnočervené plody. Dorastá do výšky a šírky päť metrov.

Pestovanie

Popínavé zemolezy nemajú úponky, ale pre prirodzenú ľahkosť, s akou sa ovíjajú na akúkoľvek oporu sa používajú na zatieňovanie pergol, zdobenie stĺpov, múrov a plotov. Ak majú zakrývať múry, musia byť upevnené na pevnej mriežke. Keďže kvitnú aj v júni, tvoria efektný doplnok popínavým ružiam. Červené ruže sa kombinujú s rôznymi purpurovými odtieňmi zemolezu ovíjavého, s bielymi, krémovými a do žlta sfarbenými odrodami ruží sa pestuje zemolez Tellmannov alebo Brownov so sýtooranžovými kvetmi. Niekedy sa pre dosiahnutie dojmu jednofarebnosti sadia so zemolezom japonským s bledšími kvetmi.

Napriek tomu, že sú považované za popínavé rastliny, lianám zemolezu kozieho sa rovnako dobre darí aj bez opory voľne v pôde, najmä ak sa môžu plaziť a prirodzene zakoreňovať. Pravidelným strihaním možno dosiahnuť kompaktný krovitý tvar. Dobre sa pestujú nad múrikmi ako súčasť hustého krovitého porastu. Týka sa to však výhradne druhov s veľmi bohatým kvitnutím, ktoré sa nerozrastajú do veľkých rozmerov, ako sú napríklad zemolez Heckrottov, Brownov a Tellmanov. Tieto odrody sú vhodné najmä na pestovanie na terasách v nádobách, ale pozor, lebo niektoré z nich v týchto podmienkach strácajú svoju pôvodnú lesnú vôňu. Vhodnejšie je preto zdobiť terasy zemolezom kozím alebo americkým, prípadne zemolezom ovíjavým alebo vždyzeleným zemolezom japonským. Tieto dva druhy s veľkým vzrastom veľmi rýchlo a bujne rastú a ak im počas vegetácie pravidelne nerozpletáme a neupevňujeme konáriky, tvoria husté spletence. Koncom zimy treba zostrihať staré suché časti.

Zvláštnosťou menej zvyčajných krovitých kvitnúcich odrôd je, že umožňujú vychutnať veľmi skoro vôňu zemolezu kozieho. Výstižne pomenovaný zemolez voňavý šíri svoju opojnú vôňu už od decembra.

Tieto v zime kvitnúce kry vyžadujú rez, ktorý posilňuje ker a umožňuje nadobudnúť kompaktný tvar alebo potrebujú oporu podobne ako popínavé rastliny. V apríli alebo máji rozkvitajú drobnými kvetmi s ľahšou vôňou. Najmohutnejší z nich je bohato rozkonárený zemolez tatársky, dosahujúci výšku tri metre s bielymi, ružovými alebo červenými kvetmi.

Popínavým rastlinám po odkvitnutí skracujeme vonkajšie výhonky. Kry tvarujeme odstraňovaním odumretých výhonkov alebo obmedzovaním odnožovania. Na jeseň alebo na jar sa rozmnožujú semenami, v lete polovyzretými odrezkami alebo koncom leta drevnatými odrezkami.

Na záver môžeme konštatovať, že zemolezy sú schopné prispôsobiť sa takmer všetkému – tieňu i slnku, vlhkej, suchej i vápenatej pôde, ale treba dodržať zásadu, že im nevytvoríme príliš extrémne podmienky.

Súvisiace články

Pridaj komentár

Back to top button
Total
0
Share