Magnólia veľkokvetá
Tento strom pochádzajúci z Ameriky bude ozdobou každej záhrady nielen v čase kvitnutia, ale vďaka krásnym sýtozeleným kožovitým listom a exoticky vyzerajúcim plodom, podobným šiškám, počas celého roka. Na rozdiel od pestovanejších druhov, ako je napríklad magnólia hviezdokvetá či Soulangova, kvitne neskôr – od polovice leta až do začiatku jesene veľkými bielymi miskovitými kvetmi, ktoré pekne voňajú. Treba rátať s tým, že prvé kvety sa objavia až po niekoľkých rokoch. Magnólia veľkokvetá (Magnolia grandiflora) je síce mrazuvzdorná, podľa možnosti ju však treba zasadiť do blízkosti sálavého tepla, to znamená na južnú stranu budov. Má rada slnečnú polohu. Bude síce rásť aj v polotieni, ale tam drevo horšie vyzrieva a má menej kvetov. Vyhovuje jej výživná záhradnícka pôda, ktorá by mala byť mierne kyslá, s nízkym obsahom vápnika a vyšším obsahom železa. Dôležité je, aby bolo priepustné i podložie. Nesadíme ju do ťažkej, ílovitej pôdy. Jej výhodou je, že znáša aj dlhšie obdobie sucha.
Pri výsadbe vykopeme dostatočne veľkú jamu a pôdu dôkladne pohnojíme. Ideálne je, ak pridáme asi jednu tretinu kompostu alebo rašeliny. Ak je magnólia v kontajneri, môžeme ju vysádzať počas celej vegetácie, ale najvhodnejším obdobím je marec a apríl, keď sa púčiky začínajú prebúdzať. Výpestky s dobrým kompaktným koreňovým balom môžeme s úspechom sadiť aj na začiatku jesene, kým je pôda ešte teplá. Nesadíme hlboko a po primeranej zálievke je dôležité okolie zasypať kôrou, pokosenou trávou, lístím alebo kompostom, aby sa udržala rovnomerná vlhkosť a vhodná štruktúra pôdy. Zároveň to bude aj účinná ochrana pred mrazom.
Z hľadiska umiestnenia v priestore je predurčená ako solitéra. Len tak vynikne jej krása, lebo práve vtedy sa bude môcť vyvíjať pravidelne do všetkých strán. Musíme pamätať na to, že vo svojej domovine dorastá až do niekoľkých desiatok metrov. Pekne sa vyníma v trávnatej ploche, najlepšie pred tmavším pozadím ihličnanov. Pôsobivý je pohľad na ňu z diaľky.
