Najkrajší pohľad je na lykovec jedovatý (Daphne mezereum), ktorý má pevné, vzpriamené konáre obsypané červenofialovými kvetmi. Pôvodný druh odolný proti mrazom dorastá iba do výšky 90 cm. Bajlepšie je, ak mu nájdeme miesto, kde sa opierajú slabé zimné slnečné lúče. Po odkvitnutí je zaujímavý svetlozelenými listami, ktoré vystriedajú jesenné svetločervené plody. Okrem ružovej existuje aj biela odroda ‘Alba’. Jej kvety vyniknú najmä na tmavozelenom pozadí. Okrem základného druhu si môžeme vybrať aj ďalšie, ktoré zakvitajú voňavými kvetmi, ako napríklad vždyzelený Daphne bholua, Daphne odora, v máji kvitnúci lykovec Burkwoodov (Daphne x burkwoodii) či zakrpatený lykovec voňavý. Tie sú však náročnejšie na pestovanie.
Najlepšie miesto je pri dome
Ak chceme mať z lykovca čo najväčšie potešenie, starostlivo si premyslime jeho umiestnenie. Rozhodne ho nesadíme ďaleko od domu, aby sme sa neochudobnili o jeho príjemnú sladkastú vôňu. Daphne bholua ‘Jaqueline Postill’ rastie až do výšky 1,8 m a ideálnym miestom na jeho pestovanie je južná strana domu, napríklad blízko vchodu. Okolo bázy lykovca veľmi dobre ukážu farebné pokryvné rastliny, ako napríklad čistec vlnatý ‘Silver Carpet’ či drobné cibuľoviny. Ďalším veľmi voňavým lykovcom je Daphne odora ‘Aureomarginata’. Odrodu spoznáme aj podľa červenofialových kvetov a kontrastných tmavozelených, na okrajoch žltých listov, ktoré robia rastlinu zaujímavou počas celého roka.
Vysádzanie
Lykovec neznáša zásah do koreňov, preto koreňový bal opatrne vyslobodíme z črepníka, v ktorom sme ho kúpili. Pred výsadbou vykopeme dvakrát takú širokú a hlbokú jamu, ako je črepník, v ktorom doteraz rástol. Pri vkladaní do jamy sa treba presvedčiť, či je koreňový kŕčok zarovno s pôdou. Korene nakoniec zasypeme, zeminu dobre utlačíme a polejeme.
Minimálny rez
Väčšina lykovcov neznáša silný rez. Vystačia si iba s minimálnou starostlivosťou. Daphne odora znáša slabší rez na udržanie kompaktného tvaru rovnako ako lykovec voňavý a lykovec jedovatý. Prežije aj odstraňovanie prekážajúcich výhonkov. Všeobecne však platí, že zvädnuté výhonky musíme odstrániť, len čo sa objavia. Odstraňujeme celé stonky alebo konáre od základu a rastlinu ošetríme ochranným náterom.
Pozor, dôležité vedieť!
Celá rastlina je prudko jedovatá. Obsahuje ostropálivú jedovatú látku nazývanú živicový mezereín, preto nie je vhodná do záhrad s deťmi, ktoré môže prilákať voňavými kvetmi či karmínovými polopriesvitnými plodmi. Na otravu, prejavujúcu sa krvavými hnačkami, stačí päť až desať drobných bobuliek.
Starostlivosť počas roka
Zima
– V týchto dňoch si dobre premyslíme, kde vysadiť nové kry.
– Vyberieme stanovište s vlhkou priepustnou pôdou a s obsahom humusu či hrabanky, pri vysádzaní pridávame rašelinu.Jar
– Pri kupovaní lykovca skontrolujeme, či je silný, dobre rozkonárený. Ak ho hneď nezasadíme, držíme ho na chránenom mieste.
– Vysádzame ho na slnečné miesto, chránené pred severnými a východnými vetrami.
– Po odkvitnutí odstraňujeme odumreté výhonky. Ďalší rez nie je pri lykovcoch žiaduci.
– Okolo bázy dospelejších jedincov navrstvíme asi päť centimetrovú nástielku kompostovanej kôry alebo listov. Takto ostane pôda oveľa dlhšie vlhká a burina nebude mať možnosť rozrásť sa.
Leto
– Vysadené rastliny udržujeme stále vlhké, až kým sa dobre nezakorenia.
– Rozrastené rastliny okolo lykovca odstránime, aby nedošlo k jeho zaduseniu.
– Lykovec si môžeme rozmnožiť čerstvými semenami, polovyzretými odrezkami či potápaním, odrody iba odrezkami.
Jeseň
– Okolo bázy zakoreneného lykovca vysadíme v zime alebo na jar kvitnúce cibuľoviny.
