Zanoväte sú opadavé i vždyzelené nižšie kry, polokry i malé stromy s metlinatými konárikmi.
Listy sú trojpočetné, vzácnejšie jednoduché, často drobné a zakrpatené. V ich pazuchách, pri niektorých druhoch v koncových strapcoch alebo hlávkach, sú žlté, zriedkavo purpurové alebo biele medonosné kvety. Kvitnú v máji až júni. Plodom je plochý struk.
Asi päťdesiat druhov rastie v strednej, západnej i južnej Európe, oblasti Stredozemného mora, v Afrike a na Kanárskych ostrovoch. Vyžaduje ľahké, priepustné a suchšie pôdy bez vápnika a slnečné stanovište. Odporúča sa sadenice vysádzať s koreňovým balom, čo je pri niektorých druhoch podmienkou ujatia v novom prostredí. Vysádzame ich do skalky, vresovísk, trvalkových záhonov a pred ihličnany. V našich podmienkach sú teplomilné druhy a vyšľachtené odrody málo odolné, v tuhých zimách namŕzajú. Mnohé z nich sa pestujú aj v nádobách, tvarujú sa a prirýchľujú ako črepníkové kvetiny.
Zanoväť rozložená (Cytisus decumbens) – zakrpatený, poliehavý ker vysoký iba dvadsať centimetrov, široký asi jeden meter. Konáriky sú hranaté, kvety zlatožlté v máji a júni.
Zanoväť skorá (Cytisus praecox) – je kríženec. Vytvára husté, rozkonárené kry vysoké až dva metre. Kvety sú bledožlté, voňavé, rozmiestnené pozdĺž celých výhonkov. V období kvitnutia, často už v apríli a máji, je veľmi krásna. Vyžaduje teplé, chránené a slnečné stanovište a na zimu ľahkú prikrývku. Má viac odrôd, niektoré sa pestujú aj v nádobách. „Albus“ je slabšieho vzrastu, s bielymi kvetmi a mierne previsnutými konárikmi. „Algold“ má kvety žlté, pri odkvitaní trocha svetlejšie. „Hollandia“ je odroda s purpurovočervenými kvetmi a krémovobielym lemom. „Zeelandia“ má kvety biele, zospodu ružovkasté.
Zanoväť purpurová (Cytisus purpureus) — poliehavý ker, vysoký asi päťdesiat centimetrov. Purpurové kvety rozkvitajú na jednoročných konárikoch v máji až júni. Má niekoľko odrôd s bielymi, ružovými a tmavopurpurovými kvetmi.
Zanoväť černejúca (Cytisus nigricans) – vzpriamený, jeden až dva metre vysoký ker, rastúci aj u nás. Má žlté kvety v úzkych strapcoch dlhých desať až tridsať centimetrov. Pri odkvitaní kvety černejú. Kvitne v júni až auguste. Slúži ako podpník na vrúbľovanie slaborastúcich odrôd.
Prútnatec metlovitý (Sarothamnus scoparius) – často sa zaraďuje medzi zanoväte, i keď z botanického hľadiska tvorí už samostatný rod. Má prútovité, hranaté, sýtozelné konáriky, listy trojpočetné aj jednoduché. Zlatožlté kvety sú široké až dva centimetre, kvitne v máji a júni. Vo voľnej prírode rastie aj u nás, ale v tuhej zime namŕza. Ušľachtilé odrody s krásnymi, veľkými a často viacfarebnými kvetmi sú prevažne krížence tohto druhu. Takmer všetky sú v našich klimatických podmienkach málo otužilé, preto spodné časti treba na zimu zakrývať. Pestujú sa najmä: „Andreanus Splendens“ s kvetmi zlatožltej a červenej farby. „Burkwoody“ kompaktnejšieho vzrastu s karmínovými a hnedočervenými kvetmi so žltým lemom, „Butterfly“ má kvety v kombinácii žltej a hnedej farby. „Dragonfly“ má zakrpatený vzrast, kvety tmavožlté s hnedými krídlami. „Golden Sunlight“ rastie pomalšie, má veľké slvetložlté kvety a „Goldenfinch“ je nízky, husto olistený ker s červenožltými kvetmi. „Lady Moore“ má kvety žltočervené s hnedým stredom. „La Coquette“ je bujnejší ker s kvetmi žlto-oranžovými s hnedými pásikmi. „Palette“ má kvety žltočervené, „Red Favorite“ karmínovočervené.
Z ostatných druhov sa pestujú ešte zanoväť kewská – poliehavá s bielymi kvetmi, zanoväť mont pelierska – vždyzelená, chúlostivá, so žltými kvetmi, zanoväť mnohokvetá a iné.
Rozmnožovanie
Zanoväte rozmnožujeme semenami, odrezkami a vrúbľovaním. Semená pred vysiatím namočíme do vody. Tvrdšie a staršie osivo ponoríme na niekoľko sekúnd do vriacej vody a necháme ešte jeden deň vo vode. Nízke a plazivé druhy možno rozmnožovať aj potápaním, letnými i drevitými odrezkami dlhými asi päť centimetrov. Upravené odrezky – najlepšie s pätkou staršieho dreva, zakoreňujú v čistom piesku alebo perlite pod sklom. Slabo rastúce odrody vrúbľujeme v marci a apríli na semenáče druhov alebo na zanoväť černejúcu, bujnejšie na štedrec ovisnutý. Vrúbľujeme v ruke na koreňový kŕčok do rázštepu alebo na koziu nôžku. Vrúble berieme z dvojročného dreva, rany nezatierame.
Stromčekové tvary
Vypestujeme tak, že odrody vrúbľujeme na štedrec vo výške stodvadsať až stoštyridsať centimetrov, prípadne nižšie. Na vrúbľovanie je vhodná najmä zanoväť purpurová a jej odrody. Mladé kríčky a stromčeky v prvých rokoch tvarujeme a zaštipujeme do žiadaného tvaru počas vegetácie. Staršie rastliny druhov kvitnúcich v apríli až júni režeme hneď po odkvitnutí, na jar odstraňujeme len suché a poškodené konáriky. Neskôr kvitnúce kry – júl až august – režeme skoro na jar. Nesmieme však rezať do starého dreva. Pri pestovaní zanoväte musíme rešpektovať, že neznáša mokrú pôdu.
