Lieska

Lieska nájde uplatnenie v skupinkách, ako solitéra i vo forme živých plotov. Dá sa aj tvarovať na stenové tvary. Obľubuje podhorské oblasti s vlhším ovzduším a uprednostňuje priepustné a rovnomerne vlhké pôdy. Zdravo rastie aj v kyslých pôdach s hodnotou pH okolo 6. V zásaditejších pôdach s dostatkom vápnika sa však oriešky vyvíjajú lepšie. Pestovať ju môžeme ako ker alebo ako stromček. Ak sa rozhodneme pre stromček, najlepším podpníkom je lieska turecká (Corylus colurna). V dospelosti dosahujú kry veľkosť sedem metrov, koruny stromov na spomínanom podpníku až osem metrov. Liesku vysádzame na jeseň do sponu 5,0 x 3,0 až 3,5 m, pričom kry sadíme hlbšie, ako boli pôvodne. Nevysádzame ju do mrazových kotlín, lebo samčie kvety – jahňady sú citlivé na neskoré mrazy. Dostatočnú pozornosť venujeme príprave pôdy pred výsadbou. Lieska kvitne ako jeden z prvých ovocných druhov.

Ďalšia starostlivosť

Po výsadbe ponecháme najčastejšie tri výhonky, ktoré skrátime na tri až päť púčikov. Tie tvoria základ na vypestovanie kra asi s desiatimi hlavnými konármi. Podľa potreby robíme počas celého pestovania udržiavací rez, pri ktorom mladé bočné konáriky skracujeme na päť až šesť púčikov a odstraňujeme konáre, ktoré rastlinu zahusťujú. Ker navyše pravidelne zbavujeme poškodených, chorých a prestarnutých konárov, rovnako ako kolmo nahor rastúcich jednoročných výhonkov. Po 10. až 15 roku zmladzujeme tak, že hrubé konáre skrátime 40 až 50 cm nad povrchom pôdy.

Korunku stromčeka vypestujeme podobne ako pri kríčku. Základ korunky však tvorí štyri až päť konárov. Zmladzujeme ich už v siedmom až deviatom roku. Kostrové konáre skrátime o dve tretiny až tri štvrtiny a po zmladení korunku znova tvarujeme po čas nasledujúcich dvoch až troch rokoch.

Úroda

Orieškov sa dočkáme najskôr v štvrtom až piatom roku života liesky, a to 2 až 5 kg z kríčka i stromčeka. Oberáme v závislosti od odrody od konca augusta do 15. októbra, keď oriešky vypadávajú z obalov, takzvaných osových čiašok. Predčasne obrané oriešky strácajú pätinu hmotnosti a jadrá sa scvrkávajú. Oriešky dosúšame na miernom slnku. Jadrá obsahujú bielkoviny, ľahko stráviteľné oleje, škroby a cukry, z minerálnych látok draslík, vápnik, horčík, železo, ďalej vitamíny B1 a C.

Ktoré odrody sa u nás pestujú?

‚Lombardská biela’ – pôvodom je z Talianska. Ker má slabší vzrast a oriešky sú v dlhej rúrkovitej osovej čiaške, ktorá je dvojnásobne dlhšia ako plod. Dozrievajú od začiatku do polovice septembra. Je samoopelivá a je vhodným opeľovačom pre ostatné odrody. Citlivejšia je na neskoré mrazy.

‘Lombardská červená’ – Talianska odrody, ktorej ker má slabší vzrast a veľké, oválne, elipsovité listy, spočiatku červenkastej farby. Jahňady sú hnedé a hrubé, s husto červenkastými peľnicami.

‘Webbova‘ – pochádza z Anglicka. Tento nenáročný a úrodný, silno rastúci ker vstupuje do rodivosti v 3. až 4. roku po výsadbe. Je čiastočne samoopelivý a vyžaduje opeľovače, napríklad Lombardskú bielu. Plody sú veľké a podlhovasté, miestami pozdĺžne žliabkovité a pásikavé. Dozrievajú koncom septembra až začiatkom októbra.

‚Hallská obrovská’ – je nemecká, cudzoopelivá odroda, relatívne odolná proti mrazu. Ker má silný a vzpriamený vzrast. Do rodivosti nastupuje najčastejšie v 4. až 5. roku. Plody sú veľké, srdcovité, sýtohnedé až červenkastohnedé. Jadro je plné, s miernou mandľovou chuťou. Plody dozrievajú v druhej polovici septembra. Z ostatných sa občas pestujú odrody: ‚Barrova zellská‘, ‚Buchardtova zellská‘, ‚Lupoldova zellská‘, ‚Veľká obrovská‘, ‚Bolwillenská‘ a iné. Z perspektívnych je to najmä bojnická odroda ‚Perla’.

O lieske

Lieska veľkoplodá je diploidná, jednodomá drevina. Samčie, tyčinkové kvety sa začínajú tvoriť už začiatkom júla a dospievajú na jar v nasledujúcom roku. Vyrastajú po dvoch až piatich na spoločnej osi a kvitnú tri až sedem dní. Samičie, piestikové kvety sa začínajú tvoriť na jeseň a zimu prečkajú v podobe púčikov. Na jar kvitnú 20 až 30 dní.

Dôležité pri reze!

Keďže lieska prináša úrodu na jednoročných výhonkoch vyrastajúcich z dvojročného dreva na trojročnom dreve, musíme to zohľadniť pri reze. Keďže veľmi skoro na jar pučí, režeme ju po zbere plodov.

Prečo podpník?

Výhoda podpníka oproti pravokorennému stromčeku spočíva v tom, že neodnožuje a navrúbľované odrody skôr a viac rodia.

Viete, že…

… priemerný vek liesok je 30-40 rokov, dožívajú sa však aj 100 rokov?
… medzi škodce liesky patrí hľuznatka liesková, roztoč lieskový a nosatec lieskový?
… lieska má mimoriadny význam pri spevňovaní svahovitých pôd? Zároveň pôsobí aj proti vodnej erózii.
… úrodnosť nepriaznivo ovplyvňuje zatienenie?