Figovníky sú stále obľúbené

Súčasné interiéry – bytové i pracovné – si už nevieme predstaviť bez vždyzelených rastlín s ozdobnými listami. Dekoratívnosť tejto zelene sa stupňuje s ich rastom. Umiestnenie veľkej solitérnej rastliny aj v menšom byte je oveľa efektnejšie ako drobnejšie rastliny na kvetinových stolíkoch a policiach, či dokonca na nábytku. S väčšou solitérnou rastlinou však treba rátať už pri zariaďovaní bytu. Tak sa stane opticky jeho prirodzenou a neoddeliteľnou súčasťou.

Figovník (Ficus) – sa pestuje v interiéroch najčastejšie a patrí k najobľúbenejším bytovým rastlinám. Jeho prednosťou je, že mu neprekáža ústredné kúrenie a uspokojí sa s vlhkosťou sídliskových bytov. Musí však mať aj v zime dostatok svetla. Ak máme možnosť, v lete mu dožičíme letnú „dovolenku“ v záhradke. Figovník aj s nádobou zapustíme do zeme, výdatne ho polievame a pravidelne prihnojujeme tekutým hnojivom. Od októbra do februára mu doprajeme pokoj, inak by vyrástli slabé a malé listy, keďže v tomto období je nedostatok svetla. Rastliny presádzame veľmi opatrne, aby sme nepoškodili koreňový bal, od marca do augusta, podľa možnosti každý rok. Sadíme do stredne ťažkého substrátu, najlepšie do zmesi listovky, pareniskovej zeminy, rašeliny, mačinovky a piesku v pomere 2:2:2:1

Figovník lesklý

(Ficus benjamina) – najviac pestovaným je figovník lesklý s mierne previsnutými konárikmi a lesklými sýtozelenými listami vajcovitého tvaru, dlhými sedem až trinásť centimetrov. Mimoriadne príťažlivá je odroda Variegata so štíhlymi končistými listami, ktoré sú bielo panašované. Najlepšie sa mu darí na slnečnom, ale znesie aj tienisté miesto. V letnom období potrebuje teplotu 20 až 25 °C a v zime minimálne 17 °C. Veľmi dobre sa dá rezom tvarovať. Pravidelne a výdatne zalievame, koreňový bal nesmie preschnúť. Prihnojujeme raz za dva mesiace tekutým hnojivom. V zimnom období ho však nehnojíme, aj zalievame podstatne menej. Presádzame ho, keď zistíme, že prestal rásť alebo nádoba je už primalá. Inak bežne stačí hornú vrstvu zeminy iba dopĺňať čerstvou. Aby boli listy stále pekné lesklé a sviežo zelené, odporúčame občas ich umyť destilovanou vodou. Rozmnožuje sa v jarnom období vrcholovými odrezkami, prípadne odrezkami z bočných výhonkov. Odrezky dlhé aspoň desať centimetrov zrežeme tesne nad párom listov.

Figovník kaučukový

(Ficus elastica) – je skutočne elegantná bytová rastlina, vlastne štíhli stromček so sviežozelenými podlhovastými asi dvadsať centimetrov a širokými desať centimetrov, ktoré zamlada často bývajú červenkasté. Darí sa mu na svetlom mieste, najlepšie blízko okna a pri teplote v lete vyše 20 °C a v zime 18 °C. Pri nižšej teplote musíme obmedziť polievanie, inak by listy začali černieť a opadávať. Mladé figovníky kaučukové si zvyknú aj v sídliskových bytoch, kde je suchý vzduch. Presádzame ich na jar každý rok, inak začnú „hladovku“ – čo zistíme podľa toho, že nové listy sú menšie ako staré. Rozmnožuje sa tiež vrcholovými odrezkami so štyrmi až piatimi listami. Odrezky je najlepšie dať zakoreniť do vody na svetlé miesto. Mimoriadne atraktívna je odroda „Decora“ so širšími listami.

Figovník lýrovitolistý

(Ficus lyrata) -vďaka veľkým sýtozeleným listom v tvare lýry, odtiaľ pochádza názov, dlhým až tridsať centimetrov a viac je veľmi pekný a dekoratívny. Pochádza z tropickej západnej Afriky a z figovníkov je najmenej náročný. Darí sa mu aj v bytoch s ústredným kúrením a suchým vzduchom, je stredne náročný na svetlo i vodu. Pre veľkosť listov sa hodí skôr do veľkých a svetlých hál a verejných priestorov. Výhodné je, že sa dá pestovať aj v hydropónii. Tento figovník má aj zaujímavé plody, podobné vlašským orechom.

Figovník popínavý

(Ficus pumila) – na rozdiel od svojich „súrodencov“ sa správa ako brečtan. Ochotne sa vďaka priliepavým korienkom šplhá a bohato rozrastá. V priaznivých podmienkach rýchlo zazelení aj celú stenu. Môže sa pestovať aj v závesných nádobách. V nádobe na podlahe dorastie až do výšky jeden a pol metra. V mladosti má malé, jasnozelené listy srdcovitého tvaru, v dospelosti oválne, dlhé až osem centimetrov. Príťažlivé sú aj plody – najskôr oranžové, neskôr purpurovočervené, dlhé šesť centimetrov, ktoré narastú na dospelých rastlinách a vo veľmi priaznivých podmienkach, napríklad za sklom zimnej záhrady. Rozmnožujeme ho poplazmi, ktoré si necháme zakoreniť vo vlhkej rašeline. Po zakorenení ich odrežeme a vysadíme. Najkrajšia je odroda „Minima“ s drobnými kvietkami a kratšími a užšími lístkami.

Málo známy, ale asi najkrajší je plazivý, popínavý či previsnutý Ficus sagittata s mramorovanými listami a svetlými okrajmi. Listy sú dlhé päť až sedem centimetrov. Je náročný na pestovanie v byte, lebo pre svoj dobrý rast potrebuje okrem svetla aj vysokú vlhkosť vzduchu a vyššiu teplotu. Ideálna teplota je 25 až 30 °C a v zime minimálne 16 °C. Potom ročne narastie pätnásť až dvadsať centimetrov. Treba ho však pravidelne polievať a denne postrekovať vodou.